Herná výzva 2023 - 7. Silnější přežije!
Druhý Outlast je predsa len trochu iný, než bol prvý. Kým jednotka sa odohrávala viac v interiéroch a atmosféra toho ústavu bola celkom silná vďaka veľkej dávke miest, v ktorých nebolo žiadne svetlo a potrebovali ste výrazne vašu kameru a jej pohľad v tme, tak tu máme viac času v exteriéroch, ktoré ale reálne nie sú o moc bezpečnejšie než boli interiéry v prvej hre. Atmosféra funguje solídne, nepriatelia vedia miestami celkom dobre prekvapiť, no za najlepšie časti považujem úprimne momentky, ktoré sa odohrávajú v minulosti, kde budete mať možnosť sa dostať do strašidelnej školy. Tam si myslím, že všetko bolo zvládnuté na jednotku a navyše máte v pätách nepríjemného protivníka.
Inak by som ale povedal, že v princípe si myslím, že od hry som dostal asi to čo som očakával. Je to väčšie než bola prvá hra, je to rozmanitejšie, no taktiež som mal miestami pocit, že jednotlivé udalosti boli viac naskriptované než boli prvýkrát. Sú tu doslova časti, kedy som musel utekať pred protivníkmi a je potrebné okamžite nájsť cestu kadiaľ ďalej. Hra vám nedáva moc priestor v takých bodoch na vydýchnutie a v prípade, že sa vám nepodarí okamžite zorientovať, máte potom celkom problém.
Zásadnejšie zmeny v hrateľnosti sa tu ale nejako výraznejšie neobjavujú. Stále máte svoju kameru, stále máte možnosť hľadať dokumenty, dávate si dokopy celkový obraz natočením dôležitých momentov... všetko čo si pamätáte z minulej hry. Vo výsledku hra nesklamala a pôsobí uhladenejšie a graficky kvalitnejšie než predchodca. No mám tak nejako pocit, že predtým to fungovalo viac. Najmä ešte z jedného titulu. Prvý Outlast som dohral minulý rok a doteraz si pamätám jednotlivé momentky a situácie. Tento komentár píšem síce o dosť neskôr odkedy som hru dohral, no vo výsledku si najviac pamätám momentky z tej spomínanej katolíckej školy, ktoré sú podľa mňa silnejšie a efektívnejšie než všetko ostatné. Nemyslím si, že ide o zlú hru a ku koncu sa dokonca dostanete dovnútra nebezpečného kultu v banskej časti, ktorá ponúka niekoľko zaujímavejších momentov. Ale štve ma, keď si uvedomím ako málo si z tej hry pamätám napriek tomu, že viem, že ma bavila a rozhodne mala momentky, pri ktorých vedela tuhnúť krv. Ale teší ma, že som hru dohral skôr ako náš youtuber FiFqo.
Druhý Outlast je predsa len trochu iný, než bol prvý. Kým jednotka sa odohrávala viac v interiéroch a atmosféra toho ústavu bola celkom silná vďaka veľkej dávke miest, v ktorých nebolo žiadne svetlo a potrebovali ste výrazne vašu kameru a jej pohľad v tme, tak tu máme viac času v exteriéroch, ktoré ale reálne nie sú o moc bezpečnejšie než boli interiéry v prvej hre. Atmosféra funguje solídne, nepriatelia vedia miestami celkom dobre prekvapiť, no za najlepšie časti považujem úprimne momentky, ktoré sa odohrávajú v minulosti, kde budete mať možnosť sa dostať do strašidelnej školy. Tam si myslím, že všetko bolo zvládnuté na jednotku a navyše máte v pätách nepríjemného protivníka.
Inak by som ale povedal, že v princípe si myslím, že od hry som dostal asi to čo som očakával. Je to väčšie než bola prvá hra, je to rozmanitejšie, no taktiež som mal miestami pocit, že jednotlivé udalosti boli viac naskriptované než boli prvýkrát. Sú tu doslova časti, kedy som musel utekať pred protivníkmi a je potrebné okamžite nájsť cestu kadiaľ ďalej. Hra vám nedáva moc priestor v takých bodoch na vydýchnutie a v prípade, že sa vám nepodarí okamžite zorientovať, máte potom celkom problém.
Zásadnejšie zmeny v hrateľnosti sa tu ale nejako výraznejšie neobjavujú. Stále máte svoju kameru, stále máte možnosť hľadať dokumenty, dávate si dokopy celkový obraz natočením dôležitých momentov... všetko čo si pamätáte z minulej hry. Vo výsledku hra nesklamala a pôsobí uhladenejšie a graficky kvalitnejšie než predchodca. No mám tak nejako pocit, že predtým to fungovalo viac. Najmä ešte z jedného titulu. Prvý Outlast som dohral minulý rok a doteraz si pamätám jednotlivé momentky a situácie. Tento komentár píšem síce o dosť neskôr odkedy som hru dohral, no vo výsledku si najviac pamätám momentky z tej spomínanej katolíckej školy, ktoré sú podľa mňa silnejšie a efektívnejšie než všetko ostatné. Nemyslím si, že ide o zlú hru a ku koncu sa dokonca dostanete dovnútra nebezpečného kultu v banskej časti, ktorá ponúka niekoľko zaujímavejších momentov. Ale štve ma, keď si uvedomím ako málo si z tej hry pamätám napriek tomu, že viem, že ma bavila a rozhodne mala momentky, pri ktorých vedela tuhnúť krv. Ale teší ma, že som hru dohral skôr ako náš youtuber FiFqo.
The Cat Lady