„Careful, she´s a lawyer - not to be trusted.
- Is there anybody worthy of your trust?

Of course. Sound technicians.“ 

Poučený z hrania Zaklínača 3 som už pred vydaním Prízračnej slobody bol rozhodnutý nečakať na DLC, ale okamžite dohrať základnú hru a DLCčka si zahrať až pri vydaní. Žiaľ, CDPR, sa po problematickom vydaní Cyberpunku na konzole rozhodol urobiť len jedno DLC, druhé nakoniec bude samostatnou hrou.

Pôvodnú hru som na verzii 1.12 prešmejdil úplne, dokončil všetky zlaté questy a spokojne čakal, že s príchodom PL ho len nainštalujem a budem pokračovať ďalej – ó, ako som sa mýlil :)

Datadisk vyšiel s obrovským patchom 2.0, ktorý totálne prekopal úplne všetko – nedokážem oddeliť datadisk od týchto zmien, lebo sú vzájomne úzko prepojené.

Ale poporiadku – najskôr pár slov k updatu, následne k rozšíreniu samotnému:
Hneď na úvod musím pochváliť, že opravili všetky z chýb, ktoré som spomínal v komentári k pôvodnej hre, až na dve výnimky: moja postava stále nemôže byť nahá, napriek tomu, že v inventári je v Adamovom rúchu, tak navonok má trenky a svet na jej nahotu nijako nereaguje; hra je i napriek lepšej odozve v ovládaní a rýchlejšieho načítania inventára občas nestabilná – nevysvetliteľne mi občas padala sama od seba + raz mi zletela počas finálnych tituliek. Nie sú to už vážne chyby a hra je s nimi v pohode dohrateľná, ale rozhodne by som sa za väčšiu stabilitu neurazil.

Veľmi oceňujem, že umožnili hráčom prichádzajúcim zo starších verzií hry resetnúť perky aj skill pointy (oboje dôležité), pretože skúsenostný strom doznal najväčších a najočividnejších zmien: skilly sú úplne inak poprehadzované a mal som problém rozhodnúť sa, ktoré chcem aktivovať a ktoré budem musieť oželieť a save po resete perkov mi umožňoval skúsiť si viaceré buildy, keby som chcel: nechcel, a hral som ďalej za hackera, napriek tomu som niektoré body rozdelil inak.

Páčilo sa mi aj pridanie metra a rozšírenie romancí vo verzii 2.1, kedy vaše druhé polovičky môžu (konečne!) prísť k Vám do bytu a stráviť s Vami čas – opakovane. Vďaka mnohým QoL fičúram a možnosti úpravy HUDu, ktoré pôvodne umožňovali len módy je hranie príjemným.

Môže to znieť paradoxne, ale po mojich skúsenostiach by som odporučil hráčom začať hru odznovu, predídete tak rôznym problémom:
Pri rozdeľovaní bodov sa mi stalo, že napriek k tomu, že už som mal dávno level 50 (a vedel som, že viac než ďalších 10 už nepríde), žltých perk bodov som mal celkom málo a bol problém dostať sa k ďalším – predpokladám, keďže prekopali aj dostávanie skúseností, že hráč, ktorý prejde celú hru po patchi 2.1, bude mať perk bodov oveľa viac a všimol som si, že rovnomernejšie dostávam body aj k bonusovým perkom (Shinobi, crafting, etc) a konečne fungujú aj shardy zozbierané z nepriateľov, kedy v pôvodnej verzii boli rozbité.

Druhým dôvodom pre túto radu bol môj problém so známym inventory stash crashom – keď ste sa snažili otvoriť vlastnú stash (či už v safehouse alebo na motorke), hra okamžite spadla a jediné, čo mi po 4 hodinách frustrujúceho testovania pomohlo, (Nestačí zmazať ostatné predmety? Nie. Nestačí zmazať menší/väčší počet ikonických braní? Nie, musíš zmazať všetky. Nestačí zmazať niektoré konkrétne, pri ktorých sa mi tá chyba spustila? Nie, musíš zmazať všetky. Nemôžem ich jednu po jednej preniesť do inventáru? Zrejme môžeš, ale v tretine ma to úmorné vypisovanie po jednej prestalo baviť a radšej som ich po odstránení chyby nacheatoval a vyupgradeoval nanovo) bolo pomazanie všetkých (!) ikonických zbraní zo stashe (žiaľ, CyberCAT save editor neumožnuje ich prehodenie do vlastného inventáru) a ich následné docheatovanie naspäť.

Určite majú databázu plná predmetov z pôvodných verzii hry, len aby boli savy spätne kompatibilné, ktorých úplne zmazanie by mohlo pomôcť, ale v súčasnom stave si to už nemôžu dovoliť.

V mojom prípade bol problém v tom, že save z verzie 1.12 obsahoval v inventári nejaké neexistujúce predmety/updaty zo zvláštnymi menami (niečo, čo neskôr zrejme pomazali ale premenovali) a aj keď som tie ako prvé krvopotne odstránil, chyba nezmizla až do zmazania poslednej ikonickej zbrane. Potom už som až do konca hry žiadne problémy nemal. Som hrdý, že sa mi ho podarilo opraviť a nemusel som začínať hru odznovu, ale toto nie je niečo, čo môžete žiadať od bežného hráča.

Pribudli 3-4 questy pre fixerov mimo Dogtown, ostatné prišli až s datatdiskom. Spočiatku to vyzeralo, že mám rozbitých aj zopár questov (Regina a jej Cyberpsychos collection), ale nakoniec som zistil, že nie – na konci som od nej dostal odmenu Axolotl, ale očakával som skôr nejaké príbehové dorozprávanie toho questu, ktoré neprišlo. Ale jeden pekný ťuk tam predsa len bol, ale k tomu sa dostanem neskôr ;)

Tým sa dostávam k Phantom Liberty: je do podarené rozšírenie pôvodnej hry, ktorého geniálnosť spočíva v tom, že hovorí príbeh podobný tomu vašemu a je len na Vás, ako sa zachováte k postave, ktorej problémy sú Vám blízke: nebol by to Cyberpunk, keby oboje konce neboli trpké, každý iným spôsobom a ani jeden nie je happyendom: Celý problém ich konfliktu bol v nekomunikácii – žiaden Phantom Liberty by sa nekonal, keby Reeda počas úvodnej cutscény So Mi varovala, že je to pasca (nech mi nehovorí, že ako skúsená agentka na to nemala páky a nevedela, ako to spraviť) a nechala mu možnosť zmiznúť.

V tom rozumnejšom z koncov, za Reeda, ktorého by som sa snažil v reále presvedčiť, aby jej pomohol bez tej zrady, ktorú akonáhle prekukla, už nikomu z nás neverila; ak sa nakoniec rozhodnete So Mi zabiť (čo mi prišlo ako najľudskejšie riešenie), tak vás obvinia, že všetko sa pokašľalo kvôli vám, a odmietnu vám na konci pomôcť; alebo sa zachováte ako sebecký hajzel, aj voči Johnnymu, (odovzdáte ju napäť, čím si splníte to menej podstatné, o čo ste sa celý čas snažili - odstránenie čipu) - a dopadnete neslávne. Pre mňa suverénne najdepresívnejší koniec z celej hry, hneď po samovražde. Reed sa v ňom zachová presne, ako som predpokladal: začne sa vyhovárať, že má zviazané ruky a „situation´s changed“ (jeho obľúbená fráza, keď mal urobiť niečo, na čom bol s niekým dohodnutý, ALE vždy sa mu to pre niečo nedalo) A zároveň počas neho zomrie Alex, ktorej som vždy držal palce.

Potom je tu druhý koniec, kedy rebelsky pomôžete So Mi a tento nakoniec považujem za svoj kanonický: tesne pred finále sa dozviete, že vám klamala a žiaden liek pre vás nemá (má tak akurát na jednu dávku, čo je pre ňu) a celý čas vás len využívala a egoisticky vás oberala o čas, ktorý vám tiká rovnako ako jej – v tú chvíľu som nevedel, čo mám robiť a hra vám ponúkne na poslednú chvíľu ju zradiť Reedovi – alebo vytrvať a naložiť ju do rakety, kedy ale Reed zomrie (ktovie, či by tam bol za predpokladu, že by som mu u Faridy nepovedal, aké mala So Mi plány – možno by v tom prípade prežil aj on); vy ste ale nič nezískali, prišli o čas, ale aspoň ste vyviazli so svojím životom a zároveň je možné, že ste nejakým spôsobom boli nakazení Blackwallom (toto už hra viac nešpecifikuje) – na konci sa dozviete, že Alex síce dostala príkaz vás zabiť, ale stačí jej dať váš žetón od Myersovej, povedať, že Reed zomrel kvôli svojej tvrdohlavosti a spokojne odíde na zaslúžený dôchodok (keby ten istý rozkaz dostal Reed, som si istý, že ho bez váhania splní) – toto je jediný koniec, kde majú dve iné postavy happyending, napriek tomu, že vy na tom len tratíte, tak som sa nakoniec rozhodol preň.

Hralo mi to aj do môjho kánonického konca – Path of Glory.

Rovnako ako v Zaklínačovi aj tu ak dokončíte PL pred dohraním pôvodnej hry, čakajú vás nové konverzácie s pôvodnými postavami, ktoré naň odkazujú. A rovnako ako v pôvodnej hre, aj tu sú Vám ukazované náznaky charakterov jednotlivých postáv a ako to asi skončí – a pokiaľ dávate pozor, tak sa moc mýliť nebudete :) A špeciálny bod za finálny boj v jednom z koncov - dlho mi nedopínalo, odkiaľ mi je to povedomé, až kým ma neprevŕtal ten Blackwall vírus svojím vrtákom ;)

To, čo najviac zažiarilo popri hlavnom príbehu je variabilita a unikátnosť vedľajších questov – tentokrát už som počúvol a hru hral tak, že vedľajšie questy som si šetril a hral ich v dobe kedy ste z príbehového dôvodu museli v hlavnej dejovej na niečo čakať – aj napriek tomu mi na konci hry ostalo ešte asi 5 questov, ktoré som počas hrania nestihol dokončiť, teda vôbec s nimi nemusíte šetriť a je ich tak akurát.

Mnohé dokresľujú udalosti hlavnej dejovej alebo sveta celkovo GIG s novinárkou v Cynosure, quest s ovplyvňovaním výberu nástupca Hansena, a doťahujú ich dokonca – pokiaľ bude nová hra v tomto univerze robená týmto spôsobom, tak budem len krochkať blahom.

Pretože aj tie vedľajšie, ktoré nemali s hlavným príbehom nič spoločné, boli nemenej napínavé morálne najambivalentnejší bol rozhodne ten quest s deťmi, to sa mi veľmi ťažko rozhodovalo a skvelý bol aj netwatch agent, pretože až pri stretnutí s ním vo vás quest buduje napätie dilemou uprednostnením spoločnosti pred jedincom avšak zároveň obsahuje oveľa lepší koniec pre vašu klientku v prípade, že uprednostníte spoločnosť – vtedy sa o ňu postarajú a urobia pre ňu výnimku, čo ale v momente rozhodovania neviete a musíte sa rozhodnúť, koho dobro chcete uprednostniť.
Jediný odľahčenejší quest boli dvaja policajti, na tých som sa strašne smial a ani jeden nebol nudný ani ten príbehovo najslabší s ex-vojakom Barghestu – toho som odbachol, tam nebolo nad čím váhať, no páčilo sa mi, že po diagnóze Cyberpsychózou máte možnosť ponúknuť mu pomoc vďaka Regine.

Stále si myslím, že je chyba, že ten engine sa rozhodli zanechať, obzvlášť teraz, keď hru na ňom majú vyladenú – všetok zisk by tak ostal im, takto sa oň budú musieť deliť s Epicom; bez ohľadu na to, koľko má Unreal ready-made pluginov (ktorých funkcionalitu si CDPR do vlastného enginu doteraz vždy dorobili), budú platiť nemalé peniaze. Obávam sa, že jediný dôvod tohto rozhodnutia bolo fiasko pri release C2077 a následné rýchle oznámenie Zaklínača 4, kde jedinou možnosťou je nabratie ľudí, ktorí už majú skúsenosti s nejakým enginom, no a jeden z najrozšírenejších je Unreal...

Dohrané na verzii 2.1 za neviditeľného corpo-ultrahackera s cyber-affinity par excellence za necelých 60 hodín, s použitím Save Editoru (Project CyberCAT-SimpleGUI) a Cyber Engine Tweaks (kvôli vypnutiu intro filmov a crouch vignette)

Niekde na pomedzí Hearts of Stone a Blood and Wine – pôvodnú hru by som už bez neho nehral.

Ak by ste chceli do finálneho hodnotenia zarátať aj zmeny herných mechaník, kľudne si aspoň 5 percent k môjmu hodnoteniu pridajte – zaslúži si to.