Pro pohodlnější navigaci i přístup k pokročilým funkcím Databáze-her.cz doporučujeme povolit si ve svém prohlížeči JavaScript.
Lukáš • 31 let • Čadca (SR - kraj Žilinský)

Komentář

Přejít na komentáře

Blasphemous

  • PC 100
Takže moja púť je u konca. Blasphemous je výnimočná hra so svojou štylizáciu, svetom aj príbehom. Inšpirovaná španielskou architektúrou, kultúrou a tradíciami mesta Seville, odkiaľ aj pochádzajú samotný autori hry. Samotná hra si najprv musela prejsť „crowdfundingom“ aby sa nám dostala do rúk. Začo som strašne rád, že sa to autorom podarilo a tak nám hráčom dopriali okúsiť niečo nové a neokúkané.

Krajina Cvstodia je skutočne nepríjemné a veľmi depresívne miesto na výlet. Ponurá atmosféra nasiata oparom sebatrýznenia, ktorý niektorý obyvatelia krajiny považujú ako dar z nebies. Vy ako bezmenný kajúcnik so sľubom večného mlčania začínate svoju púť ako posledný preživší svojho bratstva. Deogracias, ako rozprávač a svedok veľkého zázraku ťa postupne vedie hrou. Takto nejako začne hráčova cesta za pokánim.

Ako hráč ste svedkom nevídaných javov a deformácií čo veľký zázrak napáchal na obyvateľov Cvstodie. Už pri strete s prvým bosom, hráč pocíti, že nebude len tak jednoduchá úloha zostať medzi živými. Ako postupujete hrou tak sa stretávate čo raz väčšími výzvami. Obtiažnosť bossov je skôr na subjektivite samotného hráča. Stačí sa len naučiť čo si môžete dovoliť a čo nie. Naozaj sú pekne spracovaný aj originálny. Toto bolo čo ma asi najviac priťahovalo k hre.

Po uštedrenej smrti hráč dostane pokutu vo forme zanechania svojich ostatkoch na mieste smrti, ku ktorým by sa mal vrátiť ak chce odstrániť svoj hendikep. Mne osobne sa pár krát stalo, že som mal svoje ostatky rozosiate po celej krajine a nijak zvlásť mi to nevadilo a určite vám to nebude brániť v postupe v hry. Frustrácia sa niekedy dostavovala vo forme mojej neschopnosti doskočiť na plošinu alebo sa vyhnúť nejakej prekážke. Stačilo si dať oddych, spraviť si čaj a neskôr pokračovať dokiaľ celý nevychladnem. Toto bol môj zaručený recept ako zdarne dosiahnuť konca hry.

Občas ale potrápila trošičku neskorá odozva vášho ovládača pri určitých pasážach, kde hra nič neodpustí. Niekto určite bude reptať, že koľkokrát sa musí vraciať a prechádzať tými istými lokáciami s respawnutími npcčkami, ktorý sú podmienený vaším uzdravením pri oltári alebo sa nedá dostať do Albera priamou cestou. Nič z tohto mi hru nedokázalo pokaziť a po čase ma to začalo aj baviť, keďže v lokáciach je možno nájsť veľa zaujímavých predmetov. Nikdy som nebol veľký zberateľ v hrách, ale v tejto hre som mal „vocatio interna“, že som to musel robiť. Vďaka predmetom sa dozviete po kúskoch o lóru daného sveta, čo sa oplatí.

Pre svoj meč Mea Culpa si postupne odomykáte schopnosti, to isté platí pre zdravie a manu. Všetko ale závisí či nájdete dané svätyne pre to určené. Takže ak chcete si svojho „svätého“ vylevelovať na max, tak exploration je nevyhnutná. Neskôr sa kajúcnik dostane k takým relikviám, že pekne spríjemnia prieskum lokácií. Ešte by som dodal, že hra má dva konce, true endings dosiahnete len v prípade ak budete plniť vedľajšie questy. Ja som osobne plnil aj questy ale aj tak som sa rozhodol pre ten zlý, ako zakončenie mojej púte mi to viac vyhovovalo.

V hre som utopil 25h a 52min na 91,25%. Za mňa je to dosť horúci kandidát na hru roku. Som rád, že v Game Kitchen mali skvelý nápad a dokázali to ukočírovať do zdarného konca. Už teraz som zvedavý na ich ďalší počin.
+28