Existujú hry, ktoré si človek zamiluje hneď na prvý klik, alebo pre neho predstavujú oázu pokoja a pohody. World Of Goo si ma získalo presne tou pohodovosťou a jednoduchosťou, ktorá je podfarbená príjemnou hudbou.
Posledné 2 týždne som s hrou strávil niekoľko príjemných chvíľ. To neznamená, že je hra dlhá. Znamená to to, že som si hrou krátil voľné chvíle a šetril si ju na „neskôr“. Rýchlici prefrčia hrou za 4-5 hodín, ale v prípade pohodového hrania a nebodaj zákysu (v mojom prípade boli 3) si pripočítajte pár hodín navyše, pričom singleplayer nie je všetko.
Hlavná pointa je jednoduchá - pospájať guličky (hra je 2D, takže sú to vlastne krúžky, no nie ? :)) hranami tak, aby sa výsledný výtvor priblížil ku potrubiu dostatočne blízko, aby mohlo nasať nepoužité guličky. Gameplay toho o hre povie oveľa viac.
Hra obsahuje približne 40 levelov a keď napíšem, že každý je v podstate iný, tak je to pravda a nič len pravda. Nie je tu žiadna recyklácia levelov a ako to tu už niekto v komentoch napísal, tak zopár zrecyklovaných levelov by hre vôbec nezaškodilo. Každý level sa dá vyriešiť rôznymi spôsobmi a určite hrozí aj prekonávanie svojho výsledného skóre. Tieto logické hríčky sú na tom založené: Prvé riešenie býva všelijaké, ale keď už dostanete ovládanie poriadne do ruky a naučíte sa niekoľko trikov, tak to ťahá človeka zlepšovať skóre v prejdených leveloch. Najmä v tých leveloch, kde človek prešiel level so šťastím, lebo sa výsledná stavba nakoniec zrútila. To ale nie je podstatné, či stavba vydrží, ale či prejdú goo-ovia do potrubia.
World Of Goo je tou hrou, ktorú človek prakticky nikdy neodinštaluje, lebo sa ku nej vždy rád vráti. Palec hore 2D Boys.
P.S. Chvíľu som zápasil s menším deja-vú. Hovoril som si, že kde som len videl podobný výtvarný štýl a spôsob rozprávania príbehu ? Napadlo ma Human Resource Machine, ale názov vydavateľa bol iný. Nakoniec som zistil, že za World Of Goo aj za HRM stoja rovnakí ľudia.
Posledné 2 týždne som s hrou strávil niekoľko príjemných chvíľ. To neznamená, že je hra dlhá. Znamená to to, že som si hrou krátil voľné chvíle a šetril si ju na „neskôr“. Rýchlici prefrčia hrou za 4-5 hodín, ale v prípade pohodového hrania a nebodaj zákysu (v mojom prípade boli 3) si pripočítajte pár hodín navyše, pričom singleplayer nie je všetko.
Hlavná pointa je jednoduchá - pospájať guličky (hra je 2D, takže sú to vlastne krúžky, no nie ? :)) hranami tak, aby sa výsledný výtvor priblížil ku potrubiu dostatočne blízko, aby mohlo nasať nepoužité guličky. Gameplay toho o hre povie oveľa viac.
Hra obsahuje približne 40 levelov a keď napíšem, že každý je v podstate iný, tak je to pravda a nič len pravda. Nie je tu žiadna recyklácia levelov a ako to tu už niekto v komentoch napísal, tak zopár zrecyklovaných levelov by hre vôbec nezaškodilo. Každý level sa dá vyriešiť rôznymi spôsobmi a určite hrozí aj prekonávanie svojho výsledného skóre. Tieto logické hríčky sú na tom založené: Prvé riešenie býva všelijaké, ale keď už dostanete ovládanie poriadne do ruky a naučíte sa niekoľko trikov, tak to ťahá človeka zlepšovať skóre v prejdených leveloch. Najmä v tých leveloch, kde človek prešiel level so šťastím, lebo sa výsledná stavba nakoniec zrútila. To ale nie je podstatné, či stavba vydrží, ale či prejdú goo-ovia do potrubia.
World Of Goo je tou hrou, ktorú človek prakticky nikdy neodinštaluje, lebo sa ku nej vždy rád vráti. Palec hore 2D Boys.
P.S. Chvíľu som zápasil s menším deja-vú. Hovoril som si, že kde som len videl podobný výtvarný štýl a spôsob rozprávania príbehu ? Napadlo ma Human Resource Machine, ale názov vydavateľa bol iný. Nakoniec som zistil, že za World Of Goo aj za HRM stoja rovnakí ľudia.
Pro: je to roztomilé a pohodové, príjemné puzzly, rôznorodosť levelov, jednoduchá ale milá hudba