Lure of the Temptress som hral poprvýkrát až toto leto. Z toho možno pramení aj pár mojich negatívnych dojmov z hry, možno som už priveľmi "rozmaznaný" súčastnými poväčšinou user-friendly titulmi. Najväčším problémom a záporom aký hra pre mňa predstavovala bol totiž systém príkazov. V podaní vašej postavy Diermonta to ešte nie je problém, síce hra neponúka len pár príkazov ako use, talk to, give, pick up a podobne ako v prípade série Indiana Jones alebo Monkey Island, ale stretneme sa s viacerými príkazmi, z ktorých minimálne polovicu použijete maximálne raz za celú hru. Problém tohto rozhrania prichádza v momente, keď musíte zadať inej postave príkazy, aby vykonala určitú činnosť. Treba napríklad zadať lokáciu kam má prijsť a následne dve až tri činnosti, ktoré má vykonať, aby sa dosiahlo vytúženého výsledku. Tu sa mi práve stalo, že som vedel, čo potrebujem spraviť, ale jednoducho som mal "bordel" v tom, ktorý príkaz zadať predktorým + existovali asi tri rôzne príkazy, ktoré sa dali použiť na dvere čo nakombinované s ďalšími troma príkazmi, dá zopár kombinácií kým človek príde na tú správnu a priznám sa, prišlo mi to otravné.
Samotná zápletka, ktorá je spomenutá v popise hry má slušnú atmosféru, Diermont aj ostatné postavy sú skutočne uveriteľné a celý príbeh sa zaujímavo vyvíja takmer až do veľmi rýchleho záveru. Hra je totiž napriek občasným zákysom neskutočne krátka. To ani zďaleka nie je zlé, ako nechutne odfláknutý koniec hry. Nechcem ho tu spoilovať, ale rozhodne ho považujem za jeden z najhorších koncov, s akým som mal tú česť sa v prípade pc hry stretnúť.
Zaujímavo pôsobí "život" mestečka Turnvale, trasy pohybu postav sú na dnešnú dobu možno primitívne a úsmevné, ale v roku 1992 išlo skutočne o čosi viac, navyše keď vás ešte okolo prechádzajúca postava slušne pozdraví a pokračuje vo svojej činnosti.
Grafika pôsobí taktiež napriek svojmu veku príjemným dojmom.