Nestáva sa často, aby ma hra pred vydaním nadchla natoľko, že by som si zahral demo. V prípade Scraplandu som bol z dema nadšený - komornejšie spracovaný futuristicko konštruovaný GTAsvet so sviežou dávkou humoru a robotmi s ľudskými vlastnosťami.
Avšak pri hraní plnej hry zo mňa nadšenie začalo postupne vyprchávať, príbeh rozprávajúci o robotovi D-tritovi, z ktorého sa stal reportér v akcií a rieši vraždy známych robotov, možno v písomnej podobe znie zaujímavo, ale stupidita s akou je príbeh prezentovaný zápletku pochováva pod nános stereotypnej náplne misií, kde má hráč neustále prelietavať z jedného konca (našťastie nie príliš veľkého) robotického mesta na druhý, ničiť nepriateľské ľode, závodiť s nimi alebo sa vylodiť v konkrétnej budove a čosi niekam zobrať, či už nepozorovane, alebo premenený na iného robota. Smutné na tom je, že všetky tieto úlohy si človek vyskúša za prvé dve hodiny hrania a potom sa už len dookola opakujú, pričom náročnosť riadne prituhuje. To je v rozpore s celkovo infantilnou prezentáciou, dokonca aj tie 2-3 melódie čo hra má začnú človeka po čase a četných neúspechoch v misiách otravovať (pri neúspechu sa len jednoducho misia anuluje a človek ju musí absolvovať pekne od začiatku). Problém nespočíva len v náročnosti týchto misií (skutočne od polovice hry sa človek potí ako na otvorenom slnku na Sahare) a ich stereotype, ale absolútnom naťahovaní. Ako príklad je možno uviesť misiu v ktorej máte ničiť nepriateľské ľode, pričom z jednej vypadne predmet, ktorý máte dopraviť na konkrétne miesto, aby to nebolo ľahké, tak iné ľode vám ho stále kradnú a tak ste v neustále nerozhodnej hre donekonečna. Zároveň príbeh v druhej polovice pôsobí dojmom, že vývojári nevedeli čo ďalej a hráč tak plní otravné a ťažké misie takpovediac do zlbnutia, teda do záverečných titulkov...ak teda hru neodinštaloval už dávno predtým.