Nemeckí autori sa rozhodli bojovať proti technokracii a nadmernému využívaniu internetu pomocou počítačovej hry... Hm, však prečo nie. Dej odohrávajúci sa v roku 2044 je mimoriadne zaujímavý. Dystopická spoločnosť, kde sú všetci ovládaní internetom a závislí na používaní technológií. Kde som to len videl... hm, asi každý deň okolo seba. Povedzme, že tvorcovia hry v roku 2004 boli veľkí vizionári.

Ale čo už, elektrina funguje, zabudnime na ľahký paradox a vydajme sa v hre bojovať za detox od elektronických závislostí. Hlavný hrdina a donedávna aktívny alkoholik si v sebe nesie svoje osobné tajomstvo, ktoré sa dá prekuknúť pomerne rýchlo. Nestriedma konzumácia alkoholu mu neubrala nič z jeho komunikačných schopností, preto cíti neustálu potrebu si s niekým hĺbkovo pokecať. Obrovské množstvo dialógov by mohlo byť kľudne zrezané na polovicu a nikomu by to určite neublížilo. Kvantá textu sú okrem toho len zbytočným balastom a dozvedať sa podrobnosti zo života každého bezdomovca ani nie je celkom na mieste.

Dialógy sú však ešte nič oproti spôsobu pohybu hrdinu. Tam už je naozaj vidno poznamenanie alkoholizmom, inak si to vysvetliť neviem. Takto nešťastne vyriešený pohyb po obrazovke a hlavne prechody medzi obrazovkami, to tu ešte asi nebolo. Pri prechode z chodby do obývačky sa tieto miestnosti asi trikrát prepnú a zase skončíte v tej, odkiaľ ste vychádzali. Na nervy! Horšie ale je, že "vďaka" tomuto nedorobku sa mi podarilo "nenájsť" asi tri dosť podstatné vedľajšie miestnosti, čo bolo zakaždým samozrejme dôvodom extrémneho zákysu. Raz dokonca zostal hrdina zaseknutý bez možnosti akéhokoľvek pohybu (a to priamo uprostred rozsiahleho väzenského dvora!) a už som myslel, že je koniec, keďže hru som priebežne neukladal (ukladá sa totiž pri prechode medzi obrazovkami automaticky sama). Našťastie pár skokov to horko-ťažko rozchodilo.

Posledné negatívum je nutnosť jazdiť po New Yorku budúcnosti prostredníctvom SatCaru, čo zase spoľahlivo predlžuje presuny na maximum a časom to už predstavuje pomerne slušnú skúšku trpezlivosti. Návrat k sebe domov znamená sledovať na displeji, ako výťah stúpa na 23. poschodie... Nuž, treba na to pozrieť aj z lepšej stránky. Ešte vždy mohol bývať aj na 63. poschodí. Ale vážne, toto mohlo byť vyriešené podstatne dynamickejšie.

To boli negatíva, avšak pozitíva jednoznačne prevažujú. Skvelý príbeh, hádanky obtiažnosťou "tak akurát" (to sa naozaj stáva len raritne), vecí v inventári možno mohlo byť trochu menej, ale tentoraz som tam žiadnu nelogickú kombináciu nevidel. Hlavný hrdina je charizmatický a jeho útek z väzenia totálne epický.