Biely deň, prístavné mesto snáď kdesi v Massachussetts, k tomu skvelé silné káry a túžba zažiť po dlhej dobe poriadny adrenalín. Úvodné závody sú veľmi príjemné, hustota premávky v meste je tak na úrovni Severnej Kórei, ovládateľnosť áut dobrá, no proste pohoda.

Túto príjemnú hrateľnosť závodov však mierou vrchovatou kompenzujú nervácke naháňačky s kliftonmi. To je učinené peklo na zemi. Systém je daný jasne a obtiažnosť na hlavu udierajúca. Kým je naštvanosť policajtov nízka, vzniká nutnosť obrátiť zaužívaný vzorec "fízli naháňajú mňa" na "ja naháňam fízlov", ale kde nič tu nič, kliftoni nikde a končíme so slabým výsledkom. Keď naopak naštvanosť policajtov stúpne, už sa pred nimi fakticky nie je kam skryť a vyliezajú odvšadiaľ, špeciálne otravné sú biele federálne vozy. No, kecal som, je kam sa skryť, napríklad na strechu autobusovej stanice, ale to nakoniec aj tak efekt neprinesie, lebo oni veru sami od seba nezmiznú. Po pár dňoch tohto utrpenia sa o slovo prihlásil tik obočia a očného viečka, nuž a v takej fáze už na pomoc prichádzajú iba všetkými milované cheaty.
No, v tomto prípade som vzácne ani nepociťoval z použitia cheatov nejakú vinu, keďže aj samotná hra cheatuje, a to ohavným a do očí bijúcim spôsobom. Ak mi po sérii pomalých zákrut spoza zadku vyletí borec asi 200 km rýchlosťou, tak to asi celkom fér nebude. Hlavne, že dovtedy bol kdesi v prdeli vzadu, až takmer zmizol z mapy. Ale to je jedno.
Veľké plus ale je, že aj napriek občasnej frustrácii človeka stále hnala dopredu snaha dostať sa vyššie na black liste, čo zabránilo hru odinštalovať a počítač vyhodiť z okna. Adrenalín to prinieslo v uspokojivej miere, pocit z rýchlosti je tu naozaj asi najvýraznejší spomedzi všetkých NFS.
Osobne za vrchol tejto série ale asi radím Hot Pursuit 2, hlavne kvôli krásnym lokáciám mediteránneho vidieka alebo Havajských ostrovov, no a aj tie káry tam boli lepšie. Ale Most Wanted je tiež fajn. A oceňujem, že tu nie sú závody v drifte, tie sú podľa mňa riadna otrava.