Človek sa pozrie na obrázky a povie si: Jesus Indie Game Developer Christ, to zas bude nejaká blbosť. A predstavte si, ono áno! Ale nie v tom negatívnom význame slova. Skôr naopak. Ešte k tomu je to RPGčko. Mimochodom, veľmi kompetentné!
Povedal by som, že niektoré veci, ktoré robí, robí lepšie ako moje obľúbené izometrické „moderné“ RP ako Pillars of Eternity alebo Tyranny. Kým posledne menované hry sa často zvrhávajú do čítania dialógov a bitiek. V tomto čiernobielom westerne je toho trošku viac. Tak predovšetkým sú to rôzne problémy a hádanky, ktoré treba nejako vyriešiť. Často idú vyriešiť rôznymi spôsobmi. Buď na niečo máte skill (či perk) alebo to možno pôjde nejako inak. Urobíte čosi jedným spôsobom a neurobíte niečo iné. Ostatne už začiatok dáva tušiť ako to všetko pôjde.
So sebou na cesty si máte možnosť zobrať jedného zo štyroch (ak tam ešte nie je schovaný nejaký ďalší) spoločníkov. Každý má iné schopnosti a trochu inak vám bude pomáhať v súbojoch. Plus vám slúži ako váš denníček - pripomína veci, ktoré ešte treba urobiť.
Súboje sú rýchle, ťahové, nijako nezdržujúce. Na jednej strane ste vy a váš „pradner“ a na strane druhej protivníci. Každý z nich má nejaké svoje slabiny a silné stránky, ktoré treba využiť. Na základnej obtiažnosti s nimi však nebudete mať veľké problémy. Hlavne ak si uvedomíte, že všetko stojí a padá na konzumovateľných veciach. Vaša postava má istú kapacitu žalúdka, pečene a sleziny. Na základe toho môžete v jeden deň skonzumovať istý počet vecí. Tých je toľko, že to nebudete mať čas počítať. Každá môže zvyšovať nejakú vašu vlastnosť (muscle, mysticality a moxie); prípadne silu kúzel, útoku na diaľku i blízko.
Cestuje sa prstom po mape, teda viete ako...a máte možnosť naraziť na nej na rôzne náhodné udalosti a súboje. Prípadne tak môžete objaviť celkom slušné množstvo lokácii, ktoré sú často spojené s nejakou úlohou (alebo sú len súčasťou obyčajného vtipu). Hra to totiž nie je vážna. Ani ľahkovážna, ale celkom absurdná. V tom najlepšom zmysle slova. Niektoré vtipy a narážky vám možno nebudú nič hovoriť, iné si zase vygooglujete (a budete ľutovať) a... uhm. Skrátka nadýchnite sa vzduchu...je špeciálny za 200 XP! Zdá sa vám normálne, že ľudstvo ohrozujú pekelné kravy a všade sa platí mäsom? A to ešte nespomínam tu jednu záhadu, ktorej som ešte neprišiel na kĺb.
Ono to totiž súvisí s jednou vecou, ktorú by som na hre skritizoval. Po nejakej dobe, keď už máte riadne odhalenú mapu, sa v nej veľmi ťažko orientuje. Kde bolo čo? Bol som predtým tu alebo tu? Kde som nechal niečo zamknuté? Mohlo by tam byť niečo užitočné.
West of Loathing je istým spôsobom RPG jemne light. Minimálne na normálnej obtiažnosti. Teda, ono má celkom zaujímavé a v istom zmysle prepracované prvky perkov a skillov (ich získavanie za činnosti a čítaním kníh atď.), len keď sa neskôr dobrovoľne nagrindíte (HA!), tak súboje už prestanú byť takou hrozbou. Preto light. I keď uvažujem čo by spravila vyššia obtiažnosť. Tá sa tuším mení nasadením špecifického klobúka. Ale viete čo? To teraz už riešiť nebudem. Tých cca 10 hodín bolo neuveriteľne chytľavých a zábavných. A to som ešte nevyriešil jednu záhadu (a kto vie čo mi ešte všetko ostalo skryté). Najlepšie na tom je, že po pozretí záverečných titulkov môžete pokračovať ďalej. Dokončiť čo ostalo nedokončené a potom si pozrieť titulky znova :-).
Povedal by som, že niektoré veci, ktoré robí, robí lepšie ako moje obľúbené izometrické „moderné“ RP ako Pillars of Eternity alebo Tyranny. Kým posledne menované hry sa často zvrhávajú do čítania dialógov a bitiek. V tomto čiernobielom westerne je toho trošku viac. Tak predovšetkým sú to rôzne problémy a hádanky, ktoré treba nejako vyriešiť. Často idú vyriešiť rôznymi spôsobmi. Buď na niečo máte skill (či perk) alebo to možno pôjde nejako inak. Urobíte čosi jedným spôsobom a neurobíte niečo iné. Ostatne už začiatok dáva tušiť ako to všetko pôjde.
So sebou na cesty si máte možnosť zobrať jedného zo štyroch (ak tam ešte nie je schovaný nejaký ďalší) spoločníkov. Každý má iné schopnosti a trochu inak vám bude pomáhať v súbojoch. Plus vám slúži ako váš denníček - pripomína veci, ktoré ešte treba urobiť.
Súboje sú rýchle, ťahové, nijako nezdržujúce. Na jednej strane ste vy a váš „pradner“ a na strane druhej protivníci. Každý z nich má nejaké svoje slabiny a silné stránky, ktoré treba využiť. Na základnej obtiažnosti s nimi však nebudete mať veľké problémy. Hlavne ak si uvedomíte, že všetko stojí a padá na konzumovateľných veciach. Vaša postava má istú kapacitu žalúdka, pečene a sleziny. Na základe toho môžete v jeden deň skonzumovať istý počet vecí. Tých je toľko, že to nebudete mať čas počítať. Každá môže zvyšovať nejakú vašu vlastnosť (muscle, mysticality a moxie); prípadne silu kúzel, útoku na diaľku i blízko.
Cestuje sa prstom po mape, teda viete ako...a máte možnosť naraziť na nej na rôzne náhodné udalosti a súboje. Prípadne tak môžete objaviť celkom slušné množstvo lokácii, ktoré sú často spojené s nejakou úlohou (alebo sú len súčasťou obyčajného vtipu). Hra to totiž nie je vážna. Ani ľahkovážna, ale celkom absurdná. V tom najlepšom zmysle slova. Niektoré vtipy a narážky vám možno nebudú nič hovoriť, iné si zase vygooglujete (a budete ľutovať) a... uhm. Skrátka nadýchnite sa vzduchu...je špeciálny za 200 XP! Zdá sa vám normálne, že ľudstvo ohrozujú pekelné kravy a všade sa platí mäsom? A to ešte nespomínam tu jednu záhadu, ktorej som ešte neprišiel na kĺb.
Ono to totiž súvisí s jednou vecou, ktorú by som na hre skritizoval. Po nejakej dobe, keď už máte riadne odhalenú mapu, sa v nej veľmi ťažko orientuje. Kde bolo čo? Bol som predtým tu alebo tu? Kde som nechal niečo zamknuté? Mohlo by tam byť niečo užitočné.
West of Loathing je istým spôsobom RPG jemne light. Minimálne na normálnej obtiažnosti. Teda, ono má celkom zaujímavé a v istom zmysle prepracované prvky perkov a skillov (ich získavanie za činnosti a čítaním kníh atď.), len keď sa neskôr dobrovoľne nagrindíte (HA!), tak súboje už prestanú byť takou hrozbou. Preto light. I keď uvažujem čo by spravila vyššia obtiažnosť. Tá sa tuším mení nasadením špecifického klobúka. Ale viete čo? To teraz už riešiť nebudem. Tých cca 10 hodín bolo neuveriteľne chytľavých a zábavných. A to som ešte nevyriešil jednu záhadu (a kto vie čo mi ešte všetko ostalo skryté). Najlepšie na tom je, že po pozretí záverečných titulkov môžete pokračovať ďalej. Dokončiť čo ostalo nedokončené a potom si pozrieť titulky znova :-).
Pro: ťahové súboje, perky a skilly, vtip, spracovanie, mrte predmetov
Proti: malý chaos v mape, keď už je tam toho hodne