Tak ako sa po nečakanom úspechu Dear Ester rozmohli takzvané "walking simulátory" po otvorených priestranstvách, tak po úspechu hry Gone Home zase herný trh zaplavili walking simulátory po vnútorných priestoroch. A ako by mal ten vnútorný priestor vyzerať, keď nie tajomne až hororovo, aby tak hráča zaujal? Len tak pobehovať napríklad po obyčajnom dome, kde by ste sledovali spiacu mačku na okne, alebo ženu ako varí obed, by bola iste nuda..:)
A tak zrejme preto sa tieto walking simulátory odohrávajú v strašidelných, alebo aspoň pochmúrnych domoch. Táto hra nie je výnimkou a len pokračuje vo vychodených šlapajách podobných hier...
Tvorcovia House of Caravan stavili hlavne na atmosféru, ako vystrihnutú zo starých hororov Rogera Cormana, ktorý v 60. rokoch sfilmoval zopár známych poviedok Edgara Alana Poa. Avšak zatiaľ čo Cormanove béčkové horory neskôr získali vďaka nenapodobiteľnej atmosfére a hercovi Vincentovi Pricemu právom status kultových filmov, tejto hre to podľa mňa nehrozí. Rovnako ako Cormanove filmy, aj hra House of Caravan mala iste malý rozpočet, ale ona na rozdiel od filmov nemá skrytého žolíka v podobe skvelého herca Vincenta Priceho a až príliš sa podobá ostatným podobným hrám, ktorých je tiež až príliš veľa.
Dej je pomerne jednoduchý, akurát sa už tradične odkrýva pomerne zložito cez rôzne nachádzané zápisky. Len teda v skratke: Mladého chlapca unesú neznámi muži, ale vypustia ho v starom dome a nechajú osamote. Vy ako hráč musíte zistiť, prečo vás uniesli, prečo vás dali práve do tohto domu a komu vlastne ten dom patrí. Viac o príbehu písať nemôžem, pretože hra je krátka (cez 2 hodinky) a tak aj vyvrcholenie príbehu nastane celkom skoro.
Grafické spracovanie sa dá s prižmúrenými očami považovať za dostatočné, aj keď ja by som ho štylizoval trošku inak. Pastelové farby sa do gotického hororu proste nehodia. Nie každý vie s nimi zachádzať a nemá taký talent ako Mario Bava...:)
Hádanky sú jednoduché a jediný originálny nápad s podrobným skúmaním fotiek a hľadaním písmen pre kód do trezoru je zase trochu nelogický. Inak musíte zložiť pár roztrhaných fotiek a listov ako klasické puzzle a to je tak všetko.
Vyvrcholenie hry je veľmi neuspokojivé. Síce sa nakoniec dostanete aj do rodinnej krypty, ale škrípajúcu atmosféru jedna stará krypta zachrániť nemôže. Treba dodať, že príbeh je vcelku logický a záverečné vyvrcholenie malo hlavu a patu, ale fakt, že pointu príbehu som už pred koncom vytušil, nie je dobré hodnotenie pre scenáristu.
Suma sumárum musím povedať, že hra je na Steame dlhodobo za nízky peniaz, takže ako takú ju môžem odporučiť, ale je taká priemerná, že zrejme onedlho zabudnem o čom bola. Najlepšie na nej je to, že ľahučko u nej splníte všetky achievementy a zhrabnete nejaké kartičky. A to nie je moc dobré vysvedčenie pre akúkoľvek hru...
A tak zrejme preto sa tieto walking simulátory odohrávajú v strašidelných, alebo aspoň pochmúrnych domoch. Táto hra nie je výnimkou a len pokračuje vo vychodených šlapajách podobných hier...
Tvorcovia House of Caravan stavili hlavne na atmosféru, ako vystrihnutú zo starých hororov Rogera Cormana, ktorý v 60. rokoch sfilmoval zopár známych poviedok Edgara Alana Poa. Avšak zatiaľ čo Cormanove béčkové horory neskôr získali vďaka nenapodobiteľnej atmosfére a hercovi Vincentovi Pricemu právom status kultových filmov, tejto hre to podľa mňa nehrozí. Rovnako ako Cormanove filmy, aj hra House of Caravan mala iste malý rozpočet, ale ona na rozdiel od filmov nemá skrytého žolíka v podobe skvelého herca Vincenta Priceho a až príliš sa podobá ostatným podobným hrám, ktorých je tiež až príliš veľa.
Dej je pomerne jednoduchý, akurát sa už tradične odkrýva pomerne zložito cez rôzne nachádzané zápisky. Len teda v skratke: Mladého chlapca unesú neznámi muži, ale vypustia ho v starom dome a nechajú osamote. Vy ako hráč musíte zistiť, prečo vás uniesli, prečo vás dali práve do tohto domu a komu vlastne ten dom patrí. Viac o príbehu písať nemôžem, pretože hra je krátka (cez 2 hodinky) a tak aj vyvrcholenie príbehu nastane celkom skoro.
Grafické spracovanie sa dá s prižmúrenými očami považovať za dostatočné, aj keď ja by som ho štylizoval trošku inak. Pastelové farby sa do gotického hororu proste nehodia. Nie každý vie s nimi zachádzať a nemá taký talent ako Mario Bava...:)
Hádanky sú jednoduché a jediný originálny nápad s podrobným skúmaním fotiek a hľadaním písmen pre kód do trezoru je zase trochu nelogický. Inak musíte zložiť pár roztrhaných fotiek a listov ako klasické puzzle a to je tak všetko.
Vyvrcholenie hry je veľmi neuspokojivé. Síce sa nakoniec dostanete aj do rodinnej krypty, ale škrípajúcu atmosféru jedna stará krypta zachrániť nemôže. Treba dodať, že príbeh je vcelku logický a záverečné vyvrcholenie malo hlavu a patu, ale fakt, že pointu príbehu som už pred koncom vytušil, nie je dobré hodnotenie pre scenáristu.
Suma sumárum musím povedať, že hra je na Steame dlhodobo za nízky peniaz, takže ako takú ju môžem odporučiť, ale je taká priemerná, že zrejme onedlho zabudnem o čom bola. Najlepšie na nej je to, že ľahučko u nej splníte všetky achievementy a zhrabnete nejaké kartičky. A to nie je moc dobré vysvedčenie pre akúkoľvek hru...
Alan Wake: The Writer
Pro: Slušná atmosféra, krátka hracia doba je v u tejto hry skôr pozitívom
Proti: Neoriginálne, nelogické a jednoduché puzzle