V portfóliu mnou odohraných adventúr majú českí vývojári dominantné zastúpenie - či už ide o herné série ako Polda a Horké Léto, alebo single projekty typu Ve Stínu Havrana či Machinarium. Preto som rovnako ako väčšina ľudí ostal zaskočený oznamom o vývoji ďalšieho pokračovania dobrodružstiev vidieckeho policajta/detektíva Pankráca. Po rozporuplnom prechode do 3D u Poldu 4 a nepríliš úspešnom Poldovi 5 som nedúfal, že dôjde k pokusu o vzkriesenie zašlej slávy, navyše ak od vydania piateho dielu ubehlo 9 rokov. Opak bol ale pravdou a začiatkom decembra 2014 uzrel svetlo sveta Polda 6. Prvé ohlasy na hru nenechali na seba dlho čakať, avšak reakcie boli trochu rozporuplné, pričom kritike sa okrem hry samotnej nevyhla ani absencia digitálnej distribúcie a v neoficiálnych kruhoch dokonca aj na české herné pomery silná protipirátska ochrana. Čerešničkou na torte pre mňa osobne bol jeden chlapík, ktorý sa na viacerých weboch snažil (a podľa mojich informácii ešte stále snaží) na originálkach Poldy 6 zarobiť, ale pritom úplne zabudol na to, ako fungujú trhové princípy. A keď ešte poviem, že hra sa mi dostala do rúk iba deň predtým, než vznikol tento komentár napísaný bezprostredne po jej dohraní, tak zrejme tí z Vás, ktorí uvažovali nad jej kúpou si to práve definitívne rozmysleli :D. Ale čo vlastne Polda 6 ponúka?
Návrat ku 2D grafike kvitujem ako veľké plus. Na prvý pohľad hra pôsobí starým dobrým dojmom Poldy spred roku 2002. Experiment s troma dimenziami známy u Poldy 4 a 5 nebol podľa mňa šťastným krokom, leda že by bola urobená inak...ale čo sa stalo, stalo sa. Ručne kreslená grafika v Poldovi 6 na mňa urobila dobrý dojem, rovnako ako použitá farebná paleta. Ani by ma nenapadlo, že tak pestré farby budú Poldovi pasovať tak dobre! Pohyby a animácie postáv sú zvládnuté vcelku obstojne, aj keď mi občas u hlavného hrdinu Pankráca vadila nadmerná gestikulácia. Gameplay je vcelku plynulý, animácie v hre síce pôsobia trhane, ale nie je to nič, na čo by si človek nemohol zvyknúť.
Zápletka príbehu je taká typicky "poldovská" - originálny a pritom vo svojej podstate na hlavu padnutý existenčný problém prvého sveta, a síce zmiznutie jediného exempláru zoznamu víťazov cien Filmovej akadémie Oscar, pričom jediný človek na celej planéte, kto môže zabrániť úplnej katastrofe, je náš hlavný hrdina Pankrác. Človek by si myslel, že takýto scenár nemôže ponúknuť nič, čo by stálo za pozornosť. Napriek tomu, že príbeh je v porovnaní s ostatnými dielmi série lineárnejší a od istej časti hry predvídateľný, bavil som sa až do konca. Neoddeliteľnou súčasťou Poldu je humor, ktorý nechýba ani v tomto dieli. Keďže sa všetko točí okolo zmiznutého zoznamu víťazov Oscarov, je jasné, koho si autori hry najviac vzali na mušku tentokrát. O vtipné filmové a seriálové odkazy rozhodne nie je núdza, a to nielen u postáv, ale aj u herných oblastí (filmové štúdiá v Hollywoode). Príjemným prekvapením môže byť nečakané stretnutie s menej známou celebritou (českým trekkies určite zaplesá srdce pri pohľade na Sedmou z devítí zo seriálu Star Trek: Voyager). Humor svojim štýlom naväzuje na predošlé diely série - slovné hračky, brepty, dvojzmysly, občasný sarkazmus a ojedinele aj nejaké to vulgárne slovíčko.
Najväčším kameňom úrazu, ktorým podľa mňa Polda po deväťročnej odmlke utrpel najviac, je obtiažnosť. Ja osobne adventúry považujem za hry, ktoré vyžadujú po hráčovi, aby okrem bezduchého klikania myšou bol nútený zapojiť mozgové závity a oprášiť postupy (ne)logického myslenia, aby úspešne hru zdolal. To čo som zažil pri hraní Poldy 6, ma však nepríjemne zaskočilo. Napriek tomu, že som sa snažil hru natiahnuť ako sa len dalo (žiadne dvojkliky pre rýchly presun, žiadne preskakovanie animácií a rozhovorov, žiadne zvýraznenie aktívnych predmetov), som ju nakoniec dohral za nejakých 8-9 hodín čistého času a to som ani raz nepotreboval pozrieť do návodu, či zhliadnuť walkthrough video, čo pri starších dieloch bola nemysliteľná vec - dohrať Poldu na prvý šup bez čo i len jedného nahliadnutia do návodu sa rovnalo dosiahnutiu nirvány :D. Skladanie a kombinovanie predmetov sa už nedeje v inventári, ale priamo v hre použitím napr. ponku alebo tak, že ich Pankrác proste niekam položí a vy už len pridávaním predmetov dotvoríte výsledný produkt. Navyše, až na pár výnimiek sa skoro všetky predmety, ktoré nájdete v danej oblasti, v danej oblasti aj použijú/spotrebujú, čo má dva vážne dôsledky na obtiažnosť:
1. Rapídne klesá variabilita čo, kde a kedy použiť.
2. Odpadá voľný presun medzi oblasťami - dokiaľ v jednej oblasti nesplníte všetko čo nevyhnutne musíte, nedostanete sa do ďalšej oblasti.
Oba nesmiernou váhou prispievajú k miestami až veľmi nízkej obtiažnosti, čo vnímam ako zneúctenie hernej série Polda. Za celú hru som mal len 2-3 dlhšie záseky, aj to len ako dôsledok toho, k čomu som sa zaviazal za účelom predĺženia hernej doby. Minihry alebo logické rébusy sa taktiež nekonajú. Jediné pozitívum, ktoré by som v rámci obtiažnosti vyzdvihol, je to, že autori implementovali aj možnosť zdanlivého riešenia problému viacerými možnými spôsobmi, ale pri bližšom preskúmaní okolností človek dospeje práve k tomu jednému správnemu (napr. máte starú truhlicu s visiacim zámkom a v inventári možnosť použiť buď šperhák, laserovú zbraň alebo rýľ. Pri použití šperháku zistíte, že zámok má číselný kód a je teda nepoužiteľný, laserom síce odstrelíte zámok ale môžete pritom poškodiť aj truhlicu, takže jediná cesta je uraziť zámok rýľom). Bohužiaľ, na celkovej obtiažnosti to mnoho nepridá.
Skvelou stránkou hry je dabing - veterán Luděk Sobota sa v hlavnej úlohe opäť blysol, pričom mu zdarne sekundoval kolega Jiří Lábus. Do zlatého tria mi už chýbal len hlboký, zádumčivý hlas Petra Nárožného. Príjemným prekvapením bol Martin Dejdar a duo mladých Mádl-Pazderková. Hudba v jednotlivých oblastiach ladila a celkovo výborne dokresľovala atmosféru hry.
Suma sumárum, pokus o zmŕtvychvstanie pre niektorých už dočista mŕtvej série Polda mnohých prekvapil, niektorých pozitívne, iných menej pozitívne. Aj keď veľmi nerád, prikláňam sa skôr k tej druhej skupine. Snaha autorov síce bola, ale hra ťažko utrpela hlavne na obtiažnosti a to sa u adventúr, kde je obtiažnosť esenciálnym prvkom celej hry, len veľmi ťažko prehliada. Napriek všetkému autori zrejme hodnotia comeback Poldy ako úspech, keďže sú už celí žhaví do vývoja ďalšieho pokračovania, na ktorý môžete prispieť aj Vy kúpou online verzie Poldy 6 (viď Odkazy). Neváhal by som prispieť vývojárom nejaký ten peniaz, ale iba v prípade, že siedmym dielom vrátia Poldovi dôstojnosť, aká mu ako najlepšej českej adventúre náleží a pochopia, že sa pri určovaní obtiažnosti nemôžu orientovať podľa úrovne náročnosti učebných osnov pre základné a stredné školy :D. Šestka bol síce dobrý pokus, ale bohužiaľ, mňa nepresvedčil.
Návrat ku 2D grafike kvitujem ako veľké plus. Na prvý pohľad hra pôsobí starým dobrým dojmom Poldy spred roku 2002. Experiment s troma dimenziami známy u Poldy 4 a 5 nebol podľa mňa šťastným krokom, leda že by bola urobená inak...ale čo sa stalo, stalo sa. Ručne kreslená grafika v Poldovi 6 na mňa urobila dobrý dojem, rovnako ako použitá farebná paleta. Ani by ma nenapadlo, že tak pestré farby budú Poldovi pasovať tak dobre! Pohyby a animácie postáv sú zvládnuté vcelku obstojne, aj keď mi občas u hlavného hrdinu Pankráca vadila nadmerná gestikulácia. Gameplay je vcelku plynulý, animácie v hre síce pôsobia trhane, ale nie je to nič, na čo by si človek nemohol zvyknúť.
Zápletka príbehu je taká typicky "poldovská" - originálny a pritom vo svojej podstate na hlavu padnutý existenčný problém prvého sveta, a síce zmiznutie jediného exempláru zoznamu víťazov cien Filmovej akadémie Oscar, pričom jediný človek na celej planéte, kto môže zabrániť úplnej katastrofe, je náš hlavný hrdina Pankrác. Človek by si myslel, že takýto scenár nemôže ponúknuť nič, čo by stálo za pozornosť. Napriek tomu, že príbeh je v porovnaní s ostatnými dielmi série lineárnejší a od istej časti hry predvídateľný, bavil som sa až do konca. Neoddeliteľnou súčasťou Poldu je humor, ktorý nechýba ani v tomto dieli. Keďže sa všetko točí okolo zmiznutého zoznamu víťazov Oscarov, je jasné, koho si autori hry najviac vzali na mušku tentokrát. O vtipné filmové a seriálové odkazy rozhodne nie je núdza, a to nielen u postáv, ale aj u herných oblastí (filmové štúdiá v Hollywoode). Príjemným prekvapením môže byť nečakané stretnutie s menej známou celebritou (českým trekkies určite zaplesá srdce pri pohľade na Sedmou z devítí zo seriálu Star Trek: Voyager). Humor svojim štýlom naväzuje na predošlé diely série - slovné hračky, brepty, dvojzmysly, občasný sarkazmus a ojedinele aj nejaké to vulgárne slovíčko.
Najväčším kameňom úrazu, ktorým podľa mňa Polda po deväťročnej odmlke utrpel najviac, je obtiažnosť. Ja osobne adventúry považujem za hry, ktoré vyžadujú po hráčovi, aby okrem bezduchého klikania myšou bol nútený zapojiť mozgové závity a oprášiť postupy (ne)logického myslenia, aby úspešne hru zdolal. To čo som zažil pri hraní Poldy 6, ma však nepríjemne zaskočilo. Napriek tomu, že som sa snažil hru natiahnuť ako sa len dalo (žiadne dvojkliky pre rýchly presun, žiadne preskakovanie animácií a rozhovorov, žiadne zvýraznenie aktívnych predmetov), som ju nakoniec dohral za nejakých 8-9 hodín čistého času a to som ani raz nepotreboval pozrieť do návodu, či zhliadnuť walkthrough video, čo pri starších dieloch bola nemysliteľná vec - dohrať Poldu na prvý šup bez čo i len jedného nahliadnutia do návodu sa rovnalo dosiahnutiu nirvány :D. Skladanie a kombinovanie predmetov sa už nedeje v inventári, ale priamo v hre použitím napr. ponku alebo tak, že ich Pankrác proste niekam položí a vy už len pridávaním predmetov dotvoríte výsledný produkt. Navyše, až na pár výnimiek sa skoro všetky predmety, ktoré nájdete v danej oblasti, v danej oblasti aj použijú/spotrebujú, čo má dva vážne dôsledky na obtiažnosť:
1. Rapídne klesá variabilita čo, kde a kedy použiť.
2. Odpadá voľný presun medzi oblasťami - dokiaľ v jednej oblasti nesplníte všetko čo nevyhnutne musíte, nedostanete sa do ďalšej oblasti.
Oba nesmiernou váhou prispievajú k miestami až veľmi nízkej obtiažnosti, čo vnímam ako zneúctenie hernej série Polda. Za celú hru som mal len 2-3 dlhšie záseky, aj to len ako dôsledok toho, k čomu som sa zaviazal za účelom predĺženia hernej doby. Minihry alebo logické rébusy sa taktiež nekonajú. Jediné pozitívum, ktoré by som v rámci obtiažnosti vyzdvihol, je to, že autori implementovali aj možnosť zdanlivého riešenia problému viacerými možnými spôsobmi, ale pri bližšom preskúmaní okolností človek dospeje práve k tomu jednému správnemu (napr. máte starú truhlicu s visiacim zámkom a v inventári možnosť použiť buď šperhák, laserovú zbraň alebo rýľ. Pri použití šperháku zistíte, že zámok má číselný kód a je teda nepoužiteľný, laserom síce odstrelíte zámok ale môžete pritom poškodiť aj truhlicu, takže jediná cesta je uraziť zámok rýľom). Bohužiaľ, na celkovej obtiažnosti to mnoho nepridá.
Skvelou stránkou hry je dabing - veterán Luděk Sobota sa v hlavnej úlohe opäť blysol, pričom mu zdarne sekundoval kolega Jiří Lábus. Do zlatého tria mi už chýbal len hlboký, zádumčivý hlas Petra Nárožného. Príjemným prekvapením bol Martin Dejdar a duo mladých Mádl-Pazderková. Hudba v jednotlivých oblastiach ladila a celkovo výborne dokresľovala atmosféru hry.
Suma sumárum, pokus o zmŕtvychvstanie pre niektorých už dočista mŕtvej série Polda mnohých prekvapil, niektorých pozitívne, iných menej pozitívne. Aj keď veľmi nerád, prikláňam sa skôr k tej druhej skupine. Snaha autorov síce bola, ale hra ťažko utrpela hlavne na obtiažnosti a to sa u adventúr, kde je obtiažnosť esenciálnym prvkom celej hry, len veľmi ťažko prehliada. Napriek všetkému autori zrejme hodnotia comeback Poldy ako úspech, keďže sú už celí žhaví do vývoja ďalšieho pokračovania, na ktorý môžete prispieť aj Vy kúpou online verzie Poldy 6 (viď Odkazy). Neváhal by som prispieť vývojárom nejaký ten peniaz, ale iba v prípade, že siedmym dielom vrátia Poldovi dôstojnosť, aká mu ako najlepšej českej adventúre náleží a pochopia, že sa pri určovaní obtiažnosti nemôžu orientovať podľa úrovne náročnosti učebných osnov pre základné a stredné školy :D. Šestka bol síce dobrý pokus, ale bohužiaľ, mňa nepresvedčil.
Jazz Jackrabbit 2
Pro: Grafika, hudba, dabing, humor
Proti: Absencia minihier a logických úloh, zvýrazňovanie aktívnych predmetov, celkový rapídny pokles obtiažnosti