Audiosurf som bral ako príjemnú možnosť oddychovej zábavy. Skôr či neskôr ma ale sklamalo pár vecí. Najprv to bola strohosť grafického spracovania, farbami a tvarmi sa rozhodne šetrí v porovnaní s geometry wars, obzvlášť v hudobne zameranej hre by som bral psychadelickejší nádych. Napriek tomu som sa bavil, je to asi jediná hra za posledné roky, ktorú som hrával v multiplayeri so sestrou a celkovo aj sám som sa dokázal vyblbnúť a hlavne skúšať rôzne štýly a hudobné postupy vyše 20 hodín herného času. Čo ma však zarazilo, bola primitívnosť "rovnice" s akou hra pracuje a tým pádom obrovské chyby v žánroch, trebárs klavírne skladby hra vyhodnocovala úplne chybne a miesto tempa a zvolených tónov si len všímala intenzitu úderov a tak sa stalo, že z príjemnej pomalej skladby bola jazda traktorom do kopca a z kopca v rýchlosti 200 kmh. O Ambiente sa nedá pomaly ani hovoriť, to isté platí pre staršie kapely a nahrávky typu pink floyd. Vo výsledku sa hra vôbec neosvedčila ani v orchestrálnej hudbe, kde vo väčšine prípadov bol z toho len chaotický myšmaš. Prekvapivo dobre však hra spolupracovala s rôznymi jazzovými kompozíciami a pochopiteľne s moderným rockom. Pre mňa to bol v podstate viac experiment než samotná hra a to je možno zle, nápad a potenciál je totiž zaujímavý, prevedenie a možnosti bohužial primitívne.