Som zvyknutý písať rozsiahle komentáre, ale ku Kill.Switch toho veľa písať netreba. Už pri spustení hry je vidieť, že ide o nízkorozpočtovú hru. Menu ma vôbec nezaujalo, navyše všetky nastavenia sa dajú urobiť len mimo hry, čo by až tak nevadilo. Čo ma, ale zarazilo po prvom spustení boli čierne textúry hlavného hrdinu. No čo už hovorím si, vypnem to a zapnem to znovu. A tak sa aj stalo, po opätovnom spustený už boli textúry naspäť v poriadku, no konečne som si všimol, že ten nezreteľný dabing nie je sprevádzaný titulkami, tak čo už, koľko hier nemá titulky... Rozoberať textúry tejto hry asi nemá veľmi cenu, ale pôsobia kostrbato a nedorobene. Aspoň že level design v priebehu hry je aspoň trochu rozmanitý... Hneď po úvodných slovách Bishopa ma tiež prekvapilo primárne nastavené obrátené ovládanie, no tak s týmto som stretol tak pri leteckom simulátore, dobre nič, zase nastavenia a zmeniť, a ono čo sa stalo zase mi vypadli tie textúry, no už som toho začínal mať dosť, ale ja sa len tak nevzdám a skúsim to znova. Už všetko bolo podľa mojich predstáv a ja som si mohol vyskúšať tutoriál, ktorý bol až prekvapujúco ľahký a dokonca ste ani nemuseli všetko splniť. Musím priznať, že som si na začiatku ani nevšimol, že mám trafiť granát len do 3 cieľov a ja som sa snažil hodnú chvíľu o všetky 4 zásahy :).

Aj keď hra umožňuje výber z 2 obtiažností, nie je tu až taký rozdiel medzi nimi. Vašimi najväčšími nepriateľmi sa tak stanú guľomety, raketometčíci, granáty a nemožnosť ukladania pred týmito situáciami. Umelá inteligencia nepriateľov je mizerná, aj keď sa snažia kryť zvládnu to tak, že im polovica tela trčí alebo zostanú stáť v rade a vy ich jedného za druhým pošlete k zemi. Často sa stáva, že si hodia sami granát alebo zastrelia parťáka, ktorý stojí pred nimi.

Potreba ukladania pozície nie je až taká závratná, keďže tých 20 misii je dosť krátkych cca. 5 minút každá, no pri niektorých sa nevyhnete opakovaniu, keďže pred koncom je vás schopný rozstrieľať guľomet alebo zabiť vojak, ktorý splynul so stenou...

Na hernú dĺžku je v hre až nadbytok zbraní, ktoré aj tak veľmi striedať nebudete, keďže munície je v hre dostatok a nepriatelia sú slabí, plus sa mi zdalo, že čím je nepriateľ ďalej tým máte väčšiu šancu, že ho trafíte. Jednotlivé zbrane sa od seba veľmi nelíšia, majú rozdielnu optiku resp. klasický kovový zameriavač alebo primontovaný granátomet. Využitie zameriavačov nie je nutnosťou, keďže streľba je aj bez toho dosť presná, pokiaľ nestrieľate ako šialenec. Okrem rozdielnych zbraní môžete využívať aj viaceré typy granátov, ale granáty som skoro vôbec nepoužíval, keďže väčšinou to malo za následok, že aj tá blbá AI si spomenula, že ma tiež granáty. Funkcia uloženia hry po misii si dokáže zapamätať len to, že ste tie predchádzajúce odohrali, takže pokiaľ hru náhodou vypnete po načítaní pozície máte len brokovnicu s plným zásobníkom.

Aspoň systém krytia funguje ako má. A vy ste tak schopný vystrieľať celú menšiu armádu s minimálnymi zraneniami. V hre funguje mix medzi autohealom a lekárničkami, pokiaľ ste boli zranený časť života sa vám obnoví, zvyšok si doplníte až lekárničkou.

Čo mi na hre vadilo je príbeh, v priebehu hry si vypočujete niekoľko útržkovitých rozhovorov našej postavy a postupné spomienky na vraždu zrejme Bishopovej snúbenice. Celkovo asi išlo len o zastavenie nejakej teroristickej akcie, ale aj tak ten príbeh mohli zbiť dokopy trochu lepšie.

Kill.Switch nie je vážne dlhý, pokiaľ má niekto dosť šťastia, že sa mu podarí prejsť každú misiu na prvý pokus, tak mu to nezaberie ani 2 hodiny, ja som to dohral za cca. 2 a pol, ale po odohratí tu nie je žiadna motivácia pre opätovné hranie.