Jedna z mála hier, ktoré som hrával spolu so sestrou. Jednoduchý koncept jednoduchej hry, ktorá je navyše len vo windowed móde dovoľuje až 4 hráčom hrať na jednej klávesnici. Štyria sme síce nikdy neboli, ale aj dvaja sme sa dosť museli snažiť, keď na nás lietali asteroidy (niektoré vyzerali ako billiardové gule) a pri strelbe do nich sa nielen rozpadali na menšie časti, ktoré naše raketky stále ohrozovali, ale menili aj trajektórie a svoju rýchlosť (vedeli narážať aj do seba), takže občas bola situácia na obrazovke naozaj šialená.

Po rokoch sa sám sebe čudujem, ako to, že som pri niečom takom strávil toľko času, ale keďže mi to aj pri písaní tohto komentára vyčarovalo nostalgický úsmev na tvári, nepovažujem to za stratený čas. Určite by som si to zahral znova. No bojím sa, že tentokrát by som viac ako 20 minút pri tom nevydržal.