Echoes of Wisdom je další přírůstek do série The Legend of Zelda, který přichází s velkou změnou. Hlavní hratelnou postavou tentokrát nebude Link, nýbrž hlavní titulní postava Princezna Zelda. Hra se vizuálně podobá o pár let staršímu remaku Link's Awakening, včetně pohledu z ptačí perspektivy.
Na území království Hyrule se začaly objevovat trhliny v časoprostoru, díky kterým mizí tamní obyvatelstvo, včetně Linka. Je pouze na Zeldě, aby zachránila svoje království. Spojí se tak s tajemnou vílou Tri, která jí daruje předmět Tri Rod, magickou hůl, za pomocí které může vytvářet echa předmětů nebo lidí, které na své cestě objeví. Echa jsou imitace daných předmětů a lidí, které Zelda využije k vyřešení hádanek nebo k poražení přítomných nepřátel. V rámci předmětů se může jednat o imitace stolů, krabic, kamenů nebo bloků vody. V rámci lidí se zase jedná o imitaci nepřátel, kteří nyní bojují po jejím boku. Na základě hráčovi kreativity, jak si poradit s hádankou nebo překážkou, bude každý herní zážitek trochu odlišný.
Kejtee
The Legend of Zelda: Echoes of Wisdom ma hneď na začiatku chytila tým, že aj keď nejde o otvorený 3D svet, je bolo v nej toľko miest, ktoré som chcela preskúmať. Každá obrazovka pôsobila ako malé dobrodružstvo a mala som pocit, že som vždy niečo nové objavila. Prístupná obtiažnosť mi dovolila hrať bez nervov a dĺžka bola úplne ideálna, ani príliš krátka, ani zbytočne natiahnutá. Presne to množstvo Zeldy, ktorú som potrebovala.
Čo už pre mňa také skvelé nebolo, bol systém ,,klonov". Na začiatku mi to prišlo ako zaujímavý nápad a chvíľu ma bavilo vymýšľať, koho a ako vytvorím a použijem ale po čase som sa pristihla, že používam stále tie isté kópie dokola, pretože fungujú rýchlo a bez obtiaží. A vtedy to celé stratilo čaro, namiesto kreatívnej mechaniky sa to stalo skôr takou rutinou. Toto zistenie mi tak v polovici hry znechutilo hranie až som sa pohrávala s myšlienkou, že ho nedokončím. Ale potom som si vstúpila do svedomia a dala som si sama pre seba challenge: Skús tu hru hrať inak, sprav si ju tažšou, používaj kópie, ktoré by ťa hneď nenapadlo použiť. A znova som objavila čaro Zeldy. Bola to nakoniec sranda. Preto je asi aj samotné nastavenie hráča doležité, aby sa ta repetitívnosť nwstala záhubou zábavy.
Ešte vymenujem zopár vecí, ktoré vidím skôr ako negatívum.Neustále zatváranie rysov a ich podstata. Tie levely mi prišli trochu otravné a veľmi repetitívne. No a konečná odmena za nájdenie všetkých kryštalov bola tiež na nič.
Echoes of Wisdom je pre mňa presne tá príjemná, prístupná Zelda, ktorú si človek pustí, keď chce objavovať bez stresu a mať sa dobre. Bolo fajn si zahrať za Zeldu, aj keď toho Linka preferujem viac.
Ps: ten Pečiatkový mužík bol super :)
Čo už pre mňa také skvelé nebolo, bol systém ,,klonov". Na začiatku mi to prišlo ako zaujímavý nápad a chvíľu ma bavilo vymýšľať, koho a ako vytvorím a použijem ale po čase som sa pristihla, že používam stále tie isté kópie dokola, pretože fungujú rýchlo a bez obtiaží. A vtedy to celé stratilo čaro, namiesto kreatívnej mechaniky sa to stalo skôr takou rutinou. Toto zistenie mi tak v polovici hry znechutilo hranie až som sa pohrávala s myšlienkou, že ho nedokončím. Ale potom som si vstúpila do svedomia a dala som si sama pre seba challenge: Skús tu hru hrať inak, sprav si ju tažšou, používaj kópie, ktoré by ťa hneď nenapadlo použiť. A znova som objavila čaro Zeldy. Bola to nakoniec sranda. Preto je asi aj samotné nastavenie hráča doležité, aby sa ta repetitívnosť nwstala záhubou zábavy.
Ešte vymenujem zopár vecí, ktoré vidím skôr ako negatívum.Neustále zatváranie rysov a ich podstata. Tie levely mi prišli trochu otravné a veľmi repetitívne. No a konečná odmena za nájdenie všetkých kryštalov bola tiež na nič.
Echoes of Wisdom je pre mňa presne tá príjemná, prístupná Zelda, ktorú si človek pustí, keď chce objavovať bez stresu a mať sa dobre. Bolo fajn si zahrať za Zeldu, aj keď toho Linka preferujem viac.
Ps: ten Pečiatkový mužík bol super :)
johnykcz
kuthy
aoshi
Xardas
