Kejtee
The Legend of Zelda: Echoes of Wisdom ma hneď na začiatku chytila tým, že aj keď nejde o otvorený 3D svet, je bolo v nej toľko miest, ktoré som chcela preskúmať. Každá obrazovka pôsobila ako malé dobrodružstvo a mala som pocit, že som vždy niečo nové objavila. Prístupná obtiažnosť mi dovolila hrať bez nervov a dĺžka bola úplne ideálna, ani príliš krátka, ani zbytočne natiahnutá. Presne to množstvo Zeldy, ktorú som potrebovala.
Čo už pre mňa také skvelé nebolo, bol systém ,,klonov". Na začiatku mi to prišlo ako zaujímavý nápad a chvíľu ma bavilo vymýšľať, koho a ako vytvorím a použijem ale po čase som sa pristihla, že používam stále tie isté kópie dokola, pretože fungujú rýchlo a bez obtiaží. A vtedy to celé stratilo čaro, namiesto kreatívnej mechaniky sa to stalo skôr takou rutinou. Toto zistenie mi tak v polovici hry znechutilo hranie až som sa pohrávala s myšlienkou, že ho nedokončím. Ale potom som si vstúpila do svedomia a dala som si sama pre seba challenge: Skús tu hru hrať inak, sprav si ju tažšou, používaj kópie, ktoré by ťa hneď nenapadlo použiť. A znova som objavila čaro Zeldy. Bola to nakoniec sranda. Preto je asi aj samotné nastavenie hráča doležité, aby sa ta repetitívnosť nwstala záhubou zábavy.
Ešte vymenujem zopár vecí, ktoré vidím skôr ako negatívum.Neustále zatváranie rysov a ich podstata. Tie levely mi prišli trochu otravné a veľmi repetitívne. No a konečná odmena za nájdenie všetkých kryštalov bola tiež na nič.
Echoes of Wisdom je pre mňa presne tá príjemná, prístupná Zelda, ktorú si človek pustí, keď chce objavovať bez stresu a mať sa dobre. Bolo fajn si zahrať za Zeldu, aj keď toho Linka preferujem viac.
Ps: ten Pečiatkový mužík bol super :)
Čo už pre mňa také skvelé nebolo, bol systém ,,klonov". Na začiatku mi to prišlo ako zaujímavý nápad a chvíľu ma bavilo vymýšľať, koho a ako vytvorím a použijem ale po čase som sa pristihla, že používam stále tie isté kópie dokola, pretože fungujú rýchlo a bez obtiaží. A vtedy to celé stratilo čaro, namiesto kreatívnej mechaniky sa to stalo skôr takou rutinou. Toto zistenie mi tak v polovici hry znechutilo hranie až som sa pohrávala s myšlienkou, že ho nedokončím. Ale potom som si vstúpila do svedomia a dala som si sama pre seba challenge: Skús tu hru hrať inak, sprav si ju tažšou, používaj kópie, ktoré by ťa hneď nenapadlo použiť. A znova som objavila čaro Zeldy. Bola to nakoniec sranda. Preto je asi aj samotné nastavenie hráča doležité, aby sa ta repetitívnosť nwstala záhubou zábavy.
Ešte vymenujem zopár vecí, ktoré vidím skôr ako negatívum.Neustále zatváranie rysov a ich podstata. Tie levely mi prišli trochu otravné a veľmi repetitívne. No a konečná odmena za nájdenie všetkých kryštalov bola tiež na nič.
Echoes of Wisdom je pre mňa presne tá príjemná, prístupná Zelda, ktorú si človek pustí, keď chce objavovať bez stresu a mať sa dobre. Bolo fajn si zahrať za Zeldu, aj keď toho Linka preferujem viac.
Ps: ten Pečiatkový mužík bol super :)
RNDr. Gunár Pavel
johnykcz
kuthy
aoshi
