Vivaldi
Keď som v roku 2023 vyskúšal Sea of Stars , dočkal som sa hry, akú som pred sebou nemal už dávno. Aj preto som sa tešil na možnosť vrátiť sa do tohto sveta a keď vývojári zo Sabotage ohlásili, že sa ich titul dočká rozsiahlejšieho DLC, nemusel som o svojom najočakávanejšom titule príliš dlho uvažovať . Dokázal Throes of the Watchmaker naviazať na kvality originálu, alebo ide len o extra kapitolu, ktorú nemá zmysel skúšať?
Príbeh Throes of the Watchmaker je možné spustiť až keď sa vám podarí úspešne zakončiť hlavný príbeh (objaviť tajný koniec pritom nie je nevyhnutné). V ňom sa pomocou flashbacku dozviete, že postava menom Watchmaker v minulosti spolupracovala s démonom Aephorulom (ústredný antagonista v hlavnej hre) na vytvorení miniatúrneho sveta v hodinách, ktorý sa volá Horloge. No Aephorul doň vložil jedno prekliate ozubené koliesko, ktoré po čase malo zmeniť tento nádherný svet na niečo úplne iné. V momente ako Watchmaker vstúpila dnu, vzniklo jej vlastné zlé dvojča s cieľom oslobodiť sa a priniesť chaos ako do Horlogu, tak do vonkajšieho sveta. A hoci jej v tom Watchmaker zabránila, bariéra medzi svetmi sa začína lámať a je tak potrebné, aby bojovníci slnovratu Valere a Zale vstúpili do Horlogu a porazili zlo.
Príbehová línia ma v Throes of the Watchmaker veľmi príjemne prekvapila. Ide nielen o zaujímavý dodatok, no dej ako taký veľmi dobre zapadá do celkového kontextu a nemám problém ho vnímať ako súčasť originálu. V DLC sa primárne stretnete s postavami, ktoré už poznáte, no budete ich mať možnosť vidieť aj v trochu iných stránkach. Dokonca by som si dovolil tvrdiť, že opravilo aj jeden z problémov, ktorý bol hre miestami vyčítaný – a to charaktery hlavných hrdinov.
Valere a Zale totiž pôvodne nemali až taký veľký priestor skutočne zažiariť. Obaja mali určité charakterové črty, no prakticky bolo úplne jedno koho ste ovládali ako postavu a dostali ste s k úplne totožným momentom. Tentokrát však budú musieť čeliť sami svojim vlastným strachom a pocitom, ktoré chcú v vnútorne chcú pochovať. To im pridáva väčšiu dávku charakteru a už tak neplatí, že by ste jedného od druhého neodlíšili. Ako Valere tak Zale totiž majú svojich vlastných démonov, ktorým sa budú musieť postaviť čelom.
Dalo by sa teda povedať, že tento svet rozohráva s našimi hrdinami poriadnu psychologickú hru, v ktorej budú sami sebe svojimi najväčšími nepriateľmi. Sami si však uvedomujú, že veľa z toho čo im ich dvojčatá hovoria (konkrétne Narcis King a Feral Queen) je z určitého uhla v podstate pravda. Sami občas majú pochybnosti o sebe samých, svojich úsudkoch alebo len o tom, či ich budú ľudia vnímať ako skutočných hrdinov alebo nie. No ak mám sám prispieť svojim vlastným dojmom, potom verím, že stále vnútorne vnímajú aj zradu svojich veľkých hrdinov a pôvodných bojovníkov slnovratu Erline a Brugavesa. Je tak vskutku zaujímavé sledovať jednotlivé dialógy a vidieť reakcie našich hrdinov na jednotlivé situácie. Je cítiť, že v mnohom vedia ich protivníci zatlačiť na správne miesta, čo vnímam ako veľký plus.
Zaujímavý je aj samotný Horloge. Svet vnútri hodín je plný postavičiek, ktorých život ovláda kľúčik v ich chrbte a všetko je tak neprekvapivo nadizajnované ako jeden obrovský cirkus. Všade okolo vás sú postavené obrovské stany, môžete sa nechať vystreliť z obrovských kanónov, hojdať sa na hojdačkách, balansovať na rozpálenej slnečnej guli či chodiť po lane. Teda cirkus ako sa patrí, dokonca aj s obrovským klaunom.
Zmien sa dočkal aj súbojový systém. Schopnosti, ktoré si Zale a Valere priniesli z vonkajšieho sveta totiž nemajú proti ich nepriateľom žiadny účinok. Budú sa preto musieť trochu prispôsobiť svetu okolo seba a tak sa aj ich útoky zmenia na také, ktoré dokážu priviesť kvalitnejšiu šou. Hre to dáva celkom iný nádych, no súčasne to má i jednu výraznejšiu nevýhodu. Tou je absencia vašich ultimátnych útokov, ktoré bola vždy radosť zosielať. Dočkáte sa ich až na záver hry proti finálnemu bossovi, čo mi príde ako celkom škoda. Tvorcovia mohli skrátka vymyslieť i nové ultimátne útoky, ktoré by mali v tomto svete väčší význam. Súčasne však uznávam, že o to viac tu musíte taktizovať.
Tentokrát navyše nemáte v zálohe ďalších bojovníkov, ktorých môžete jednoducho prestriedať, aby ste získali proti vašim protivníkom výhodu. K dispozícii máte iba trojicu, ktorú tvoria už spomínaní Valere a Zale a tých dopĺňa váš robotický priateľ Arty, ktorý bol v pôvodnej hre len ako NPC. Tentokrát sa však môže priamo zúčastniť súbojov a tiež má v zálohe niekoľko zaujímavo vymyslených útokov.
Pochválim aj fantastický boss súboj proti ústrednému antagonistovi “Bábkarovi”, ktorý pretransformuje moju obľúbenú minihru “Wheels” do skutočného súboju priamo na hernom stole. No ako to už však býva vo väčšine JRPG, finálny súboj je rozdelený na niekoľko fáz. Preto je vhodné napísať, že súboj na hracom stole je len prvou časťou súbojov z troch, ktoré na vás celkovo čakajú. Našťastie však nie sú spracované tak náročne ako to bolo napríklad pri Metaphor: ReFantazio , takže nechcem v tomto ohľade DLC až tak kritizovať. Akurát platí, že súboje, ktoré vás čakajú potom sa už takého “wow” efektu nedočkajú. Taktiež ma vcelku mrzí, že si nemôžete do Horloge zobrať aj zvyšok svojho tímu. Rozumiem však hlavným dôvodom – či už ide o príbehovú stránku alebo skutočnosť, že potom by bolo DLC minimálne dvakrát tak veľké. Sabotage Studio si však získava v mojich očiach obrovskú pochvalu už len za to, že sme asi osemhodinové DLC dostali úplne zadarmo. Pre ľudí, ktorí hru ocenili tak ako ja, tak ide o nádherný darček a musím im zaň touto cestou poďakovať.
Viac teda asi nemusím rozoberať. Či už ide o vizuálnu stránku, hudbu, vynikajúcu minihru Wheels, všetko som podrobne rozpitval vo svojej pôvodnej recenzii pred dvomi rokmi a nič sa odvtedy nezmenilo. Throes of the Watchmaker je tak mimoriadne sympatickým prídavkom pre všetkých fanúšikov originálu, ktorý prináša všetko, čo od neho chceli a nebráni sa ponúknuť aj niekoľko drobných zmien. A určite by som sa nehneval, keby som sa mohol v budúcnosti ešte raz vrátiť do tohto sveta – či už v ďalšom DLC alebo rovno v prípadnom pokračovaní.
Príbeh Throes of the Watchmaker je možné spustiť až keď sa vám podarí úspešne zakončiť hlavný príbeh (objaviť tajný koniec pritom nie je nevyhnutné). V ňom sa pomocou flashbacku dozviete, že postava menom Watchmaker v minulosti spolupracovala s démonom Aephorulom (ústredný antagonista v hlavnej hre) na vytvorení miniatúrneho sveta v hodinách, ktorý sa volá Horloge. No Aephorul doň vložil jedno prekliate ozubené koliesko, ktoré po čase malo zmeniť tento nádherný svet na niečo úplne iné. V momente ako Watchmaker vstúpila dnu, vzniklo jej vlastné zlé dvojča s cieľom oslobodiť sa a priniesť chaos ako do Horlogu, tak do vonkajšieho sveta. A hoci jej v tom Watchmaker zabránila, bariéra medzi svetmi sa začína lámať a je tak potrebné, aby bojovníci slnovratu Valere a Zale vstúpili do Horlogu a porazili zlo.
Príbehová línia ma v Throes of the Watchmaker veľmi príjemne prekvapila. Ide nielen o zaujímavý dodatok, no dej ako taký veľmi dobre zapadá do celkového kontextu a nemám problém ho vnímať ako súčasť originálu. V DLC sa primárne stretnete s postavami, ktoré už poznáte, no budete ich mať možnosť vidieť aj v trochu iných stránkach. Dokonca by som si dovolil tvrdiť, že opravilo aj jeden z problémov, ktorý bol hre miestami vyčítaný – a to charaktery hlavných hrdinov.
Valere a Zale totiž pôvodne nemali až taký veľký priestor skutočne zažiariť. Obaja mali určité charakterové črty, no prakticky bolo úplne jedno koho ste ovládali ako postavu a dostali ste s k úplne totožným momentom. Tentokrát však budú musieť čeliť sami svojim vlastným strachom a pocitom, ktoré chcú v vnútorne chcú pochovať. To im pridáva väčšiu dávku charakteru a už tak neplatí, že by ste jedného od druhého neodlíšili. Ako Valere tak Zale totiž majú svojich vlastných démonov, ktorým sa budú musieť postaviť čelom.
Dalo by sa teda povedať, že tento svet rozohráva s našimi hrdinami poriadnu psychologickú hru, v ktorej budú sami sebe svojimi najväčšími nepriateľmi. Sami si však uvedomujú, že veľa z toho čo im ich dvojčatá hovoria (konkrétne Narcis King a Feral Queen) je z určitého uhla v podstate pravda. Sami občas majú pochybnosti o sebe samých, svojich úsudkoch alebo len o tom, či ich budú ľudia vnímať ako skutočných hrdinov alebo nie. No ak mám sám prispieť svojim vlastným dojmom, potom verím, že stále vnútorne vnímajú aj zradu svojich veľkých hrdinov a pôvodných bojovníkov slnovratu Erline a Brugavesa. Je tak vskutku zaujímavé sledovať jednotlivé dialógy a vidieť reakcie našich hrdinov na jednotlivé situácie. Je cítiť, že v mnohom vedia ich protivníci zatlačiť na správne miesta, čo vnímam ako veľký plus.
Zaujímavý je aj samotný Horloge. Svet vnútri hodín je plný postavičiek, ktorých život ovláda kľúčik v ich chrbte a všetko je tak neprekvapivo nadizajnované ako jeden obrovský cirkus. Všade okolo vás sú postavené obrovské stany, môžete sa nechať vystreliť z obrovských kanónov, hojdať sa na hojdačkách, balansovať na rozpálenej slnečnej guli či chodiť po lane. Teda cirkus ako sa patrí, dokonca aj s obrovským klaunom.
Zmien sa dočkal aj súbojový systém. Schopnosti, ktoré si Zale a Valere priniesli z vonkajšieho sveta totiž nemajú proti ich nepriateľom žiadny účinok. Budú sa preto musieť trochu prispôsobiť svetu okolo seba a tak sa aj ich útoky zmenia na také, ktoré dokážu priviesť kvalitnejšiu šou. Hre to dáva celkom iný nádych, no súčasne to má i jednu výraznejšiu nevýhodu. Tou je absencia vašich ultimátnych útokov, ktoré bola vždy radosť zosielať. Dočkáte sa ich až na záver hry proti finálnemu bossovi, čo mi príde ako celkom škoda. Tvorcovia mohli skrátka vymyslieť i nové ultimátne útoky, ktoré by mali v tomto svete väčší význam. Súčasne však uznávam, že o to viac tu musíte taktizovať.
Tentokrát navyše nemáte v zálohe ďalších bojovníkov, ktorých môžete jednoducho prestriedať, aby ste získali proti vašim protivníkom výhodu. K dispozícii máte iba trojicu, ktorú tvoria už spomínaní Valere a Zale a tých dopĺňa váš robotický priateľ Arty, ktorý bol v pôvodnej hre len ako NPC. Tentokrát sa však môže priamo zúčastniť súbojov a tiež má v zálohe niekoľko zaujímavo vymyslených útokov.
Pochválim aj fantastický boss súboj proti ústrednému antagonistovi “Bábkarovi”, ktorý pretransformuje moju obľúbenú minihru “Wheels” do skutočného súboju priamo na hernom stole. No ako to už však býva vo väčšine JRPG, finálny súboj je rozdelený na niekoľko fáz. Preto je vhodné napísať, že súboj na hracom stole je len prvou časťou súbojov z troch, ktoré na vás celkovo čakajú. Našťastie však nie sú spracované tak náročne ako to bolo napríklad pri Metaphor: ReFantazio , takže nechcem v tomto ohľade DLC až tak kritizovať. Akurát platí, že súboje, ktoré vás čakajú potom sa už takého “wow” efektu nedočkajú. Taktiež ma vcelku mrzí, že si nemôžete do Horloge zobrať aj zvyšok svojho tímu. Rozumiem však hlavným dôvodom – či už ide o príbehovú stránku alebo skutočnosť, že potom by bolo DLC minimálne dvakrát tak veľké. Sabotage Studio si však získava v mojich očiach obrovskú pochvalu už len za to, že sme asi osemhodinové DLC dostali úplne zadarmo. Pre ľudí, ktorí hru ocenili tak ako ja, tak ide o nádherný darček a musím im zaň touto cestou poďakovať.
Viac teda asi nemusím rozoberať. Či už ide o vizuálnu stránku, hudbu, vynikajúcu minihru Wheels, všetko som podrobne rozpitval vo svojej pôvodnej recenzii pred dvomi rokmi a nič sa odvtedy nezmenilo. Throes of the Watchmaker je tak mimoriadne sympatickým prídavkom pre všetkých fanúšikov originálu, ktorý prináša všetko, čo od neho chceli a nebráni sa ponúknuť aj niekoľko drobných zmien. A určite by som sa nehneval, keby som sa mohol v budúcnosti ešte raz vrátiť do tohto sveta – či už v ďalšom DLC alebo rovno v prípadnom pokračovaní.
Luksa
