David Wolf: Secret Agent je akčná hra od spoločnosti Dynamix z roku 1989. Hráč sa v nej stáva Davidom Wolfom - tajným agentom, ktorý musí nájsť ukradnutú stíhačku SF-2 a zabrániť organizácii Viper v zničení Washingtonu D.C. Príbeh hry je v cut-scénach dopĺňaný digitalizovanými fotografiami.
Hra pozostáva výhradne zo štyroch rôznych simulácií, ktoré sú priebežne prekladané niekoľko minútovými príbehovými scénami, ktoré nemôžete nijak ovplyvniť. Spomínanými simuláciami sú bezmotorové lietanie, jazdenie športovým autom, zoskok padákom z lietadla a pilotovanie stíhačky.
kloki38
Red Baron, A10 Tank Killer, Aces over Europe sú bez diskusie klasiky na poli leteckých simulátorov, ktoré nám priniesla firma Dynamix. S čím ale začínali ? Okrem ranných adventúr majú na konte aj Davida Wolfa - "revolučnú" hru na poli akcie.
Z tenkej krabičky vylovím 5 360KB 5/25 diskiet a obálku, v ktorej je manuál, registračná kartička na VGA upgrade (k tomuto sa vrátim neskôr) a info od prezidenta Dynamixu o "revolúčnej" technológii, ktorú vytvorili (asi sa z toho naozaj tešili).
Hlavnou postavou hry je prekvapivo David Wolf - tajný agent vládnej organizácie Peregrine, ktorý musí získať späť ukradnutú stíhačku SF-2a "Shadowcat", ktorá bola ukradnutá zločineckou skupinou známou pod názvom Viper. Hra sa začne hned po spustení , preto pre nastavenia treba skočiť do "VCR interface", ktorý umožnuje zmenu obtiažnosti a... skok do ďalších levelov (podľa manuálu je toto určené pre ľudí, čo čítajú knihy odzadu ). Po nastavení reštartujem Dosbox a konečne nabehne intro. Grafika sa skladá z digitalizovaných fotiek v EGA (16 farebnej grafike) alebo 4 farebné CGA, ktoré je celkom slušné. Kdo ma rád ťažkú pixelizáciu si príde na svoje.
Intro končí a hra ma vyhodí na nejaký kopec, na ktorom Wolf testuje nový paraglider. Samozrejme sa naňho hned vrhne skupa "bad guyov", ktorí sa ho snažia zostreliť. V dolnej časti obrazovky sa objaví krátka správa "joystick control", čo znanemá, že po 2 minutách intra možem konečne začať niečo robiť. Šípkami mením smer letu paraglidera a medzerníkom stieľam z guľometu. Celá táto akcia zabera maximálne tak pol minúty. Nasleduje scéna, po ktorej mám zase tak na 20 sekúnd zábavu. Toto sa zopakuje celkovo 5 krát v trochu obmenenej forme (naháňačka v aute s klasickými vecičkami ako guľomety pod prednými svetlami, nádrž s olejom, skok s padákom a let v stíhačke). Celkovo David Wolf čerpá hlavne z Jamesa Bonda - jednu scénu dokonca odkopírovali z Agenta, ktorý ma miloval (auto sa zmení na ponorku). Príbeh plynie našťastie rýchlo ale naivne. Sú tu celkovo 3 rôzne konce (2 dobré a 1 zlý, ale ani jeden úprimne nestojí za veľa.
Herecké "výkony" sú samostatná kapitola. Síce sú to fotky, ale niektoré výrazy ako keby vypadli z nejakej telenovely (pohár získava J.J, ktorý hral hlavu Viperu za výraz "sedím si na záchode a volám posily").
Jediné, čo ma ako tak potešilo bola hudba, ktorá stojí za to. Odporúčam si nainštalovať Munt (emulátor GM zvukoviek), pretože David Wolf podporuje Roland MT32.
David Wolf sa stal nielen fiaskom pre Dynamix ale aj ich posledným nezávislým projektom (v auguste 1990 ich potom kúpila Sierra). Ohlásený VGA upgrade sa samozrejme nekonal a ľudom, ktorí si ho zaplatili ponúkli výmenu - za vrátenie Davida Wolfa si mohli zobrať inú ľubovoľnú hru z ich ponuky. Znovuvydanie sa samozrejme tiež nikdy nestalo, čo robí z Davida Wolfa jeden z ťažšie zohnateľných titulov.
Brať či nebrať ? Po technickej stránke je to relatívne OK, je tu pár dobrých momentov aj v scénach, ale krátkosť hry a slabý až naivný príbeh to dosť kazia. Moja odpoveď znie: nebrať.
Z tenkej krabičky vylovím 5 360KB 5/25 diskiet a obálku, v ktorej je manuál, registračná kartička na VGA upgrade (k tomuto sa vrátim neskôr) a info od prezidenta Dynamixu o "revolúčnej" technológii, ktorú vytvorili (asi sa z toho naozaj tešili).
Hlavnou postavou hry je prekvapivo David Wolf - tajný agent vládnej organizácie Peregrine, ktorý musí získať späť ukradnutú stíhačku SF-2a "Shadowcat", ktorá bola ukradnutá zločineckou skupinou známou pod názvom Viper. Hra sa začne hned po spustení , preto pre nastavenia treba skočiť do "VCR interface", ktorý umožnuje zmenu obtiažnosti a... skok do ďalších levelov (podľa manuálu je toto určené pre ľudí, čo čítajú knihy odzadu ). Po nastavení reštartujem Dosbox a konečne nabehne intro. Grafika sa skladá z digitalizovaných fotiek v EGA (16 farebnej grafike) alebo 4 farebné CGA, ktoré je celkom slušné. Kdo ma rád ťažkú pixelizáciu si príde na svoje.
Intro končí a hra ma vyhodí na nejaký kopec, na ktorom Wolf testuje nový paraglider. Samozrejme sa naňho hned vrhne skupa "bad guyov", ktorí sa ho snažia zostreliť. V dolnej časti obrazovky sa objaví krátka správa "joystick control", čo znanemá, že po 2 minutách intra možem konečne začať niečo robiť. Šípkami mením smer letu paraglidera a medzerníkom stieľam z guľometu. Celá táto akcia zabera maximálne tak pol minúty. Nasleduje scéna, po ktorej mám zase tak na 20 sekúnd zábavu. Toto sa zopakuje celkovo 5 krát v trochu obmenenej forme (naháňačka v aute s klasickými vecičkami ako guľomety pod prednými svetlami, nádrž s olejom, skok s padákom a let v stíhačke). Celkovo David Wolf čerpá hlavne z Jamesa Bonda - jednu scénu dokonca odkopírovali z Agenta, ktorý ma miloval (auto sa zmení na ponorku). Príbeh plynie našťastie rýchlo ale naivne. Sú tu celkovo 3 rôzne konce (2 dobré a 1 zlý, ale ani jeden úprimne nestojí za veľa.
Herecké "výkony" sú samostatná kapitola. Síce sú to fotky, ale niektoré výrazy ako keby vypadli z nejakej telenovely (pohár získava J.J, ktorý hral hlavu Viperu za výraz "sedím si na záchode a volám posily").
Jediné, čo ma ako tak potešilo bola hudba, ktorá stojí za to. Odporúčam si nainštalovať Munt (emulátor GM zvukoviek), pretože David Wolf podporuje Roland MT32.
David Wolf sa stal nielen fiaskom pre Dynamix ale aj ich posledným nezávislým projektom (v auguste 1990 ich potom kúpila Sierra). Ohlásený VGA upgrade sa samozrejme nekonal a ľudom, ktorí si ho zaplatili ponúkli výmenu - za vrátenie Davida Wolfa si mohli zobrať inú ľubovoľnú hru z ich ponuky. Znovuvydanie sa samozrejme tiež nikdy nestalo, čo robí z Davida Wolfa jeden z ťažšie zohnateľných titulov.
Brať či nebrať ? Po technickej stránke je to relatívne OK, je tu pár dobrých momentov aj v scénach, ale krátkosť hry a slabý až naivný príbeh to dosť kazia. Moja odpoveď znie: nebrať.
Pro: hudba,grafika
Proti: príbeh, dĺžka hry, niektorí herci