Ben Jordan, vyšetřovatel zaměřující se na paranormální jevy, se tentokrát podívá do lehce exotických oblastí. Vydává se do Osaky vyšetřit případ, z kterého Japonci obviňují duchy. Policie si tradičně neví rady a popravdě ji to ani moc nezajímá a není jiná možnost, než aby se případu ujal nějaký skutečný expert na paranormální vyšetřování.
Změn od minulých dílů je jen minimum, grafické zpracování zůstalo opět nedotčené, slušná interakce mezi charaktery zůstává a série pokračuje v zaběhnutých kolejích.
Tulareanus
Napriek určitému západnému hypu vo fascinácii Japonskom a Južnou Kóreou, sa stále na pc nevyskytuje dostatok hier s tématikou týchto krajín a tak pre nás ostávajú naďalej exotickými. Moje sklamanie pramení z toho, že tu to Japonsko pôsobí nejak fádne a nejde o grafiku. Jednoducho po dobrej a hlavne atmosférickej tretej a štvrtej časti, pôsobí Jordanov výlet do Osaky pomerne sucho.
V predošlých (a nasledujúcich) častiach snažil autor hry racionalizovať a dávať i tej paranormalite a priebehu vyšetrovania logiku. V piatej časti však platí motto "ako prišiel slepý k husliam". Keby sa to stalo raz, prižmúrim oko, veď také barličky používa väčšina hier. Tu sa to však deje neustále: nejaký článok v novinách, náhodná cesta tam, riešenie v prvom dome atď. Jednoducho ma to rušilo. Hlavne v kombinácii so snahou o akýsi "realizmus". Možno je to aj tým, že pre autora ako američana, je Japonsko až priveľmi cudzie a skreslené.
Čo sa týka zmien oproti predošlým dielom - hráč má zrazu trojčlenný tím, s ktorým sa pravidelne vykecáva, konzultuje prípad a ktorý sa tvári, že je prínosný. Na jednej strane je to fajn oživenie, na druhej som sa tak trochu cítil, ako keby som hral Scooby Doo. Celkovo vzaté však BJ 5 vôbec nie je zlá hra, len oproti predošlým a nasledujúcim dielom pôsobí slabším dojmom, najmä pre spomínané megašťastie vo vyšetrovaní miesto logiky.
V predošlých (a nasledujúcich) častiach snažil autor hry racionalizovať a dávať i tej paranormalite a priebehu vyšetrovania logiku. V piatej časti však platí motto "ako prišiel slepý k husliam". Keby sa to stalo raz, prižmúrim oko, veď také barličky používa väčšina hier. Tu sa to však deje neustále: nejaký článok v novinách, náhodná cesta tam, riešenie v prvom dome atď. Jednoducho ma to rušilo. Hlavne v kombinácii so snahou o akýsi "realizmus". Možno je to aj tým, že pre autora ako američana, je Japonsko až priveľmi cudzie a skreslené.
Čo sa týka zmien oproti predošlým dielom - hráč má zrazu trojčlenný tím, s ktorým sa pravidelne vykecáva, konzultuje prípad a ktorý sa tvári, že je prínosný. Na jednej strane je to fajn oživenie, na druhej som sa tak trochu cítil, ako keby som hral Scooby Doo. Celkovo vzaté však BJ 5 vôbec nie je zlá hra, len oproti predošlým a nasledujúcim dielom pôsobí slabším dojmom, najmä pre spomínané megašťastie vo vyšetrovaní miesto logiky.
Red
onetwothree
Josef
M.a.t.t.
Pro: hráč má svoj tím, televízna show, Scooby Doo?
Proti: priveľa príbehových barličiek, "suchšie"