Na ďalšie príbehy Max Caulfield som sa v podstate tešil alebo chcel od momentu ako som dohral poslednú epizódu prvého Life Is Strange. Po takmer 10 rokoch som sa dočkal, ale očakávania rozhodne naplnené neboli a mám pocit, že za i tak celkom pozitívne hodnotenie môže určite nostalgia.

Začiatok hry, rovnako ako aj nová schopnosť pôsobia zaujímavo a zasnežený kampus školy má takisto svoje čaro. Kto by teda čakal, že nakoniec hlavný problém nového Life Is Strange bude nuda? Väčšina nových postáv je totiž strašne nezaujímavých. Príbeh sa vlečie, zrazu v polovici príde s naozaj zaujímavým a dobre podaným zvratom (za čo dostala odo mňa hra ďalšie percentá), ale potom nevie ako má poriadne pokračovať a je ešte nudnejšia než predtým. Lokácii, ktoré navštívime je asi najmenej zo všetkých LIS hier a to som hral všetky. Postáv je taktiež najmenej a napriek tomu sú nudné a posledná záverečná kapitola, kde majú byť príbeh a atmosféra vygradované sú paradoxne tie najnudnejšie časti celej hry. Až som žasol ako môžu byť tí scenáristi aj s tým settingom a možnosťami až tak extrémne slabí.

Ako som už spomenul, lokácie sú celkom pekné a minimálne zasnežený areál školy má svoje čaro. Ale tých lokácii je fakt málo a sami o sebe hru nezachránia. Melanchoindie hudba je tu opäť príjemná, ale také tie podstatné veci ako napr. nové postavy a hlavne nová schopnosť dvoch realít sú tu extrémne nevyužité. Pamätám si doteraz tie rôzne zaujímavé scény, ktoré malo prvé LIS pri používaní vracania času, tu tie dve reality nejaký zaujímavý moment vytvoria možno dvakrát?

Osobne mi ani nevadilo, že sa nevrátila Chloe, ale to, že po tak nudnom príbehu a pochybnom zvrate na záver, mali autori ešte tú drzosť, že to natiahli a chceli naťahovať, aby vytvorili ďalšie pokračovanie? Pochopte ma správne, dobré pokračovanie by som určite chcel, ale už od iných autorov, lebo títo evidentne nemajú veľmi čo povedať a aj keď to jedno hranie malo svoje svetlé a fajn momenty, ostala z hry horká pachuť neschopných tvorcov, ktorí len premárnili potenciál.