Coffee Talk sa odohráva v alternatívnom svete, kde vedľa seba úplne prirodzene žijú nielen ľudia, ale aj rôzne iné bytosti. Sukkuby tvoria páry s elfami, najlepšími kamarátmi sú vlkodlak a upír a mimozemšťan si pokojne príde po radu ohľadom hľadania partnerky. A čo je na tom najlepšie, nikomu to nepríde čudné. Tento svet pôsobí prirodzene, pokojne a strašne príjemne, akoby bolo úplne normálne, že sa pri bare riešia vzťahy naprieč univerzami.

Príbehy jednotlivých postáv boli väčšinou zaujímavé a miestami naozaj milé. Niektoré ma chytili viac, iné menej, ale celkovo som mala pocit, že hra sa snaží rozprávať o témach ako samota, láska či hľadanie seba samého veľmi jemným a nenúteným spôsobom. Atmosféra kaviarne, hudba a vizuál tomu krásne pomáhali.

Mojím najväčším problémom však bolo, že samotného hrania je tu naozaj minimum. Príprava nápojov pôsobí skôr ako formalita, zákazníci väčšinou presne vedia, čo chcú, a hráč len splní zadanie. V dialógoch navyše nie je možnosť voliť odpovede, takže väčšinu času sa len kliká a čaká na ďalšiu repliku.Miestami som mala pocit, že hra sa viac číta, než hrá.

Po dohraní je síce možné pustiť sa do hry znova a vidieť iné rozuzlenia príbehov, a existuje aj endless a challenge mód zameraný čisto na prípravu nápojov. Mňa však tieto režimy dlhodobo neudržali, chýbala mi tam motivácia sa k nim vracať.

Celkovo je Coffee Talk príjemná, pokojná hra s krásnou atmosférou a zaujímavým svetom, no skôr pre hráčov, ktorí hľadajú interaktívny príbeh než klasickú hrateľnosť. Ako večerná káva pri daždi funguje skvelo, len netreba čakať príliš veľa hrania.