Až do dnešného dňa som si myslel, že najdeštrukčnejšia hra na svete je moja srdečná záležitosť - Mercenaries. Lenže to by v tom musel byť čert, aby som sa nemýlil.

V sérii Red Faction nie som žiadnym nováčikom, veď predchádzajúce diely som dohral po dvakrát a a už tie sa na krabiciach chvastali zničiteľným prostredím. No oproti Gorrille..... pardón, Guerrille toto slovné spojenie pôsobí ako výsmech. Keď si to tak zrovnám, od tejto hry už bude pre mňa asi každý akčňák len spomínanou o komentár či dva nižšie "prechádzkou nezničiteľnými prostredím". Prakticky celá hrateľnosť je postavená na ničení čohokoľvek, čo Vám príde pod ruku (prípadne pod kladivo).

A ako sa to vlastne hrá?
Podobne ako GTA, prípadne spomínané Mercenaries. Hlavný hrdina príchádza na Mars a zhodou okolností sa stane členom partyzánskej organizácie a neskôr jedinou nádejou slobnodného Marsu. Príbeh síce nie je to, na čom by hra stavala, ale ako taká výplň medzi jednotlivými akciami má svoje uplatnenie.

Graficky je hra na úrovni a teda každú jednu explóziu som si náležite vychutnal, a že ich teda bolo!
Keď sa povie grafika, musí sa povedať aj ozvučenie, ktoré je rovnako podarené, takže deštrukciu nielen dobre vidieť ale aj počuť.

Záver:
Od tretieho dielu marťanskej série som si toho moc nesľuboval a nakoniec ma dokázala veľmi príjemne prekvapiť. Misie sú relatívne pestré, hra celkom slušne odsýpa, tempo je miestami až zbesilé, takže nevidím dôvod túto skvelú GTAčkovinu neodporúčiť. Minimálne ako prostriedok na odbúranie stresu funguje dokonale.

P.S. Istá pasáž poslednej misie mi pripomenula tankové misie v Halo 3, no tamojšia úroveň zničiteľnosti je len slabým odvarom.