I keď mám umelecké/experimentálne herné "hříčky" rád, pri Graveyard som bol vyslovene sklamaný až do momentu, keď začala hrať pesnička. Tá sa dá v podstate spolu s čiernobielou štylizáciou považovať za jediný klad tejto záležitosti. Je to rozhodne škoda, pretože nostalgické bilansovanie na cintoríne by sa dalo krásne rozvinúť (a to nielen emocionálne). Nuž čo, možno nabudúce.