Pariah som ako projekt sledoval ešte nejaký ten čas pred vydaním a myslím, že som sa vcelku tešil. Prečo vlastne nie, išlo o hru spoluautorov Unreal Tournamentu, navyše singleplayerový Unreal 2 sa mi napriek všeobecne negatívnej kritike ako oddychová FPS páčil. Čosi podobné som čakal od Pariahu, zaujímavú akciu v pekne spracovanom prostredí, autori dokonca sľubovali zaujímavý príbeh.
Nuž asi som sa nemal tešiť, hneď zo začiatku hry som nemal nijaké čierne myšlienky, ale celkovo pôsobila hra na mňa dosť nevýrazným dojmom, ako keby autori nemali poriadne nápady na prostredia. Príbeh (ktorý možno mnohí nepovažujú za vôbec dôležitý) tu v 90% hry pôsobí len v naháňaní sa z jedného miesta na druhé. Občas hráč použije nejaké to vozidlo, neviem čím to je, ale neprišlo mi to nijak extra zábavné, rovnako ako vylepšovanie zbraní, ktoré síce môžu zvyšovať účinnosť, ale celý nápad sa stráca v tom neskutočnom stereotype plnom otrasne dementných nepriateľov, ktorí sa hráčovi odpalujú raketometmi pred xichtom, alebo búrajú do seba či do skál vozidlami. Dosť nepekne ma prekvapili aj vybuchujúce kontajnery, predstavte si, že ste postrielali presilu nepriateľov, vybuchol pri tom kontajner, vy máte 100% života a jeho letiaci vrchnák vás zabije.
V podstate počas hry mi bol príbeh (nielen svojou nevýraznosťou)ukradnutý, ale myslím, že po tej snahe absolvovaní záveru, svojou blbosťou znechutí skoro každého, detaily nechcem spoilovať. A ten záver prišiel našťastie rýchlo, ani nie do piatich hodín od štartu hry.
Vo výsledku je tak Pariah pre mňa veľkým sklamaním, asi po všetkých herných stránkach, stereotyp sa dokázal naplno prejaviť už skutočne rýchlo a neviem tak, či je samotná krátkosť hry mínusom, alebo vyslobodením.