Väčšie, pestrejšie a stále tak návykové.
Tak by sa dal jednou vetou opísať Hades II. Myslím, že už počas vývoja len málo ľudí pochybovalo, že by Supergiant games toto svoje prvé pokračovanie nezvládli.
Hra nám dáva novú hrdinku, ktorá je svojou pedantnosťou a vážnosťou (občas) roztomilým opakom sarkastického Zagrea a miestami pripomína viac svojho tatka. Aj vďaka tomu stále vznikajú medzi postavami vtipné a zábavné scény a momenty, kedy hráčovi neostáva nič iné len sa vyškierať od ucha k uchu. Melinoe totiž častokrát nevie čítať ľudí, náznaky alebo sarkazmus. Celkovo je ansámbl priateľských NPC aj bossov ešte väčší, s väčším počtom dialógov a povedal by som, že kvalitatívne prekonáva aj jednotku. Za mňa hlavne asi Dora a Odyseus. Dabing je opäť skvelý a bol som viackrát naozaj prekvapený, na čo všetko jednotlivé postavy reagujú, od vybraného trinketu cez zvolenie boonu až po udalosti predošlého pokusu s úplne inými postavami.
Hra je minimálne dvakrát tak veľká ako jednotka. Ponúka nie jednu, ale dve cesty, každú so 4 rôznymi oblasťami a tým pádom s 8 bossmi, z ktorých väčšina je veľmi ukecaných. Osobne ma extrémne bavili dialógy s bossom, ktorý si nielen spieva vlastnú boss theme, ale keď ho párkrát porazíte zloží a spieva o vás diss track počas boja, no a časom dokonca aj baladu... Hudba je opäť veľkou a výraznou zložkou herného zážitku, mnoho nápadov sa mi veľmi páčilo. Či už diabolské saxofónové sólo pri prvom bossovi druhej cesty, už spomínané skladby spievané bossom, zechovanú skladbu, ktorú dostala nymfa Echo, temne nepravidelné takty Chrona alebo aj niektoré až epické skladby s orchestrom, ktorými prispel Austin Wintory.
Hlavná časť arzenálu a náplne však nie je hudba, ale boj a nástroje naň. 6 nových zbraní s ešte navzájom odlišnejšími aspektami, kde som si 4 z 6 naozaj obľúbil, nový systém arcana kariet miesto zrkadla noci. Pribudli noví bohovia a ich požehnania, z ktorých sa mi najviac páčili tie od Hefaista. Miesto pomoci bohov sa nám o špeciálnu abilitu stará Selene a jej mesačné kúzla a.... a nerfli nám dash a Athenu s Dionýzom. Je to tak, málo boonov je už spojených s dashom, od Atheny a Dionýza človek už môže dostať max jeden boon, aj to nie vždy a len pri jednej ceste. Ono to vo výsledku zamrzí, ale nevadí, predsalen nielen z môjho pohľadu šlo o jednoznačne tie najsilnejšie schopnosti v jednotke, ktoré častokrát boli autopick, lebo robili veľa vecí triviálnymi. Aspoň, že Demeter nám nechali a hoci je stále silná, už nie tak ako v jednotke.
Aj boj je vlastne prekopaný. Nejdem sa teraz rozpisovať dopodrobna o jednotlivých boonoch alebo to, že už sa môže zapojiť aj vami získaných familiar. Skôr ide o to, že hoci vie byť boj stále frenetický, je o niečo viac taktickejší a hráč musí lepšie časovať svoje akcie pretože rôzni nepriatelia, ale hlavne bossovia už svoje akcie a útoky reťazia a hráč si musí trpezlivo počkať na ten správny moment, kedy útočiť a kedy sa vyhýbať útokom. Vo výsledku mi tak aj ako veteránovi jednotky prišlo, že dvojka je rozhodne ťažšia, ale o to viac nápaditá rôznorodými bojmi, kde treba pri minibossoch a bossoch sledovať, ako telegrafujú svoje útoky. Aspoň sme sa ešte nedostali do momentu, ako pri soulsovkách, kde bossovia už svoje útoky fingujú alebo naschvál oneskoria, aby vyviedli hráča z miery a časovania.
Jednotlivé oblasti sú tiež zábavné a dynamické a v podstate mi trochu vadilo len na jednej z vizuálne najkrajších mourning fields, že niekedy mala jednotlivé lokácie vygenerované fakt zbytočne veľké, čo uberalo na tempe a dynamike hry, lebo celé sa to spomalilo a hráč sa viac nachodil, aby sa dostal k bodu kadiaľ ďalej.
Moja jediná skutočná výtka, ale smeruje k tomu, že hra na môj vkus už obsahuje zbytočne veľa rôznych surovín a mien, ktoré treba zbierať a používať na odlišné účely. Je síce pravda, že sa to dá všetko trackovať a hra hráčovi oznamuje, čoho bude koľko potrebovať a v ktorej oblasti by sa to malo vyskytovať, no zvyšuje to počet nutných runov, lebo aj keď si odmyslíme kozmetické vylepšenia, tých praktických je naozaj veľa a treba na ne fakt dosť surovín.
Celkovo je však Hades II opäť jednou z hier roka, ak nie hrou roka, pretože prináša opäť skvelý zážitok, ktorého jediným malým problémom je, že už tu nie je až taký wow efekt, ako pri jednotke, lebo sa jedná o pokračovanie.
Tak by sa dal jednou vetou opísať Hades II. Myslím, že už počas vývoja len málo ľudí pochybovalo, že by Supergiant games toto svoje prvé pokračovanie nezvládli.
Hra nám dáva novú hrdinku, ktorá je svojou pedantnosťou a vážnosťou (občas) roztomilým opakom sarkastického Zagrea a miestami pripomína viac svojho tatka. Aj vďaka tomu stále vznikajú medzi postavami vtipné a zábavné scény a momenty, kedy hráčovi neostáva nič iné len sa vyškierať od ucha k uchu. Melinoe totiž častokrát nevie čítať ľudí, náznaky alebo sarkazmus. Celkovo je ansámbl priateľských NPC aj bossov ešte väčší, s väčším počtom dialógov a povedal by som, že kvalitatívne prekonáva aj jednotku. Za mňa hlavne asi Dora a Odyseus. Dabing je opäť skvelý a bol som viackrát naozaj prekvapený, na čo všetko jednotlivé postavy reagujú, od vybraného trinketu cez zvolenie boonu až po udalosti predošlého pokusu s úplne inými postavami.
Hra je minimálne dvakrát tak veľká ako jednotka. Ponúka nie jednu, ale dve cesty, každú so 4 rôznymi oblasťami a tým pádom s 8 bossmi, z ktorých väčšina je veľmi ukecaných. Osobne ma extrémne bavili dialógy s bossom, ktorý si nielen spieva vlastnú boss theme, ale keď ho párkrát porazíte zloží a spieva o vás diss track počas boja, no a časom dokonca aj baladu... Hudba je opäť veľkou a výraznou zložkou herného zážitku, mnoho nápadov sa mi veľmi páčilo. Či už diabolské saxofónové sólo pri prvom bossovi druhej cesty, už spomínané skladby spievané bossom, zechovanú skladbu, ktorú dostala nymfa Echo, temne nepravidelné takty Chrona alebo aj niektoré až epické skladby s orchestrom, ktorými prispel Austin Wintory.
Hlavná časť arzenálu a náplne však nie je hudba, ale boj a nástroje naň. 6 nových zbraní s ešte navzájom odlišnejšími aspektami, kde som si 4 z 6 naozaj obľúbil, nový systém arcana kariet miesto zrkadla noci. Pribudli noví bohovia a ich požehnania, z ktorých sa mi najviac páčili tie od Hefaista. Miesto pomoci bohov sa nám o špeciálnu abilitu stará Selene a jej mesačné kúzla a.... a nerfli nám dash a Athenu s Dionýzom. Je to tak, málo boonov je už spojených s dashom, od Atheny a Dionýza človek už môže dostať max jeden boon, aj to nie vždy a len pri jednej ceste. Ono to vo výsledku zamrzí, ale nevadí, predsalen nielen z môjho pohľadu šlo o jednoznačne tie najsilnejšie schopnosti v jednotke, ktoré častokrát boli autopick, lebo robili veľa vecí triviálnymi. Aspoň, že Demeter nám nechali a hoci je stále silná, už nie tak ako v jednotke.
Aj boj je vlastne prekopaný. Nejdem sa teraz rozpisovať dopodrobna o jednotlivých boonoch alebo to, že už sa môže zapojiť aj vami získaných familiar. Skôr ide o to, že hoci vie byť boj stále frenetický, je o niečo viac taktickejší a hráč musí lepšie časovať svoje akcie pretože rôzni nepriatelia, ale hlavne bossovia už svoje akcie a útoky reťazia a hráč si musí trpezlivo počkať na ten správny moment, kedy útočiť a kedy sa vyhýbať útokom. Vo výsledku mi tak aj ako veteránovi jednotky prišlo, že dvojka je rozhodne ťažšia, ale o to viac nápaditá rôznorodými bojmi, kde treba pri minibossoch a bossoch sledovať, ako telegrafujú svoje útoky. Aspoň sme sa ešte nedostali do momentu, ako pri soulsovkách, kde bossovia už svoje útoky fingujú alebo naschvál oneskoria, aby vyviedli hráča z miery a časovania.
Jednotlivé oblasti sú tiež zábavné a dynamické a v podstate mi trochu vadilo len na jednej z vizuálne najkrajších mourning fields, že niekedy mala jednotlivé lokácie vygenerované fakt zbytočne veľké, čo uberalo na tempe a dynamike hry, lebo celé sa to spomalilo a hráč sa viac nachodil, aby sa dostal k bodu kadiaľ ďalej.
Moja jediná skutočná výtka, ale smeruje k tomu, že hra na môj vkus už obsahuje zbytočne veľa rôznych surovín a mien, ktoré treba zbierať a používať na odlišné účely. Je síce pravda, že sa to dá všetko trackovať a hra hráčovi oznamuje, čoho bude koľko potrebovať a v ktorej oblasti by sa to malo vyskytovať, no zvyšuje to počet nutných runov, lebo aj keď si odmyslíme kozmetické vylepšenia, tých praktických je naozaj veľa a treba na ne fakt dosť surovín.
Celkovo je však Hades II opäť jednou z hier roka, ak nie hrou roka, pretože prináša opäť skvelý zážitok, ktorého jediným malým problémom je, že už tu nie je až taký wow efekt, ako pri jednotke, lebo sa jedná o pokračovanie.
Pro: vylepšená hrateľnosť, výborné postavy, dabing, hudba, grafická štylizácia, návykovosť
Proti: zbytočne veľa druhov surovín a metacurrency