Herný svet je v mnohých ohľadoch nesmierne rozmanitý. Hry si vyberáme podľa žánrov, témy, vizualizácie alebo jednoducho podľa samotných nápadov. Dokážeme si užiť príbehy plné akcie alebo napätia, vrátiť sa do minulosti a, samozrejme, spoznať aj svety za hranicou našej fantázie. Málokedy sa mi však stalo, že by som narazil na hru, ktorej hlavným cieľom bolo priniesť pokoj, relax a zvláštnym spôsobom rozžiariť svet, keď všade naokolo panuje nekonečná tma. Keeper je presne takto ladený titul. Pokiaľ od neho očakávate veľkú dávku akcie alebo súboje s protivníkmi, rýchlo narazíte. Ak sa však chcete kochať nádherným svetom obohateným o skvelú ambientnú hudbu a prijmete jeden z najunikátnejších konceptov, aký si len dokážete predstaviť, dočkáte sa zážitku, ktorý tento rok nenájdete nikde inde.
Príbeh hry sa sústreďuje predovšetkým na dve postavy. Konkrétne na posledný maják, ktorý ešte neprišiel o svoj zdroj svetla, a zeleného vtáka menom Twig, ktorého zachráni, keď na neho zaútočí temná energia z okolia. Ako maják sa rozhodnete, že je čas trochu sa rozhýbať a opustiť bezpečie vášho brehu. Twig sa vydá na toto dobrodružstvo spolu s vami a začne sa tak príbeh najunikátnejšieho priateľstva, aké sme tu kedy mali. Znie vám to až príliš bizarne? Plne vás chápem. Napriek tomu si myslím, že tento koncept by ste nemali rýchlo odsúdiť, pretože niekedy sa pod povrchom skrýva skutočný klenot.
Keeper primárne nestavia ani na hrateľnosti, ani na komplexnom príbehu. Ide skôr o audiovizuálny zážitok, ktorý má vo vás prebudiť určité emócie. V hre spoznávate nádherný svet plný farieb, svetla a života. Navyše, keď svojím lúčom zasvietite na niektoré rastliny, začnú kvitnúť priamo pred vašimi očami. Súčasne však naokolo striehne temnota, ktorá sa šíri všade okolo ako rakovina. Spolu v štyridsiatich kapitolách postupne prechádzate rôznymi lokalitami, pričom každá z nich má čo ponúknuť a prináša aj mierne odlišný spôsob hrania. Samozrejme, čakajú na vás aj hlavolamy, no žiadny by vám nemal spôsobiť výraznejšie problémy.
Jednoduchosť hlavolamov navyše veľmi dobre prispieva k tomu, aby si hra zachovala skvelé tempo. Vďaka tomu, že sa všetko dá riešiť veľmi intuitívne a hra neponúka výrazný priestor na pochybenie, sa nikdy nezaseknete a nikdy nenadobudnete pocit, že zbytočne strácate čas. Riešenie je často doslova priamo na dlani. Jediné, čo k tomu potrebujete, je váš zdroj svetla alebo Twigova pomoc. Aktívne miesta, kde je potrebná jeho asistencia, sa vám vždy jasne zobrazia, takže budete vedieť, kedy má váš operený priateľ zasiahnuť.
Keeper každopádne disponuje naozaj fantastickou atmosférou. V ktorejkoľvek časti som sa ocitol, priam som si až želal stráviť tam viac času. V jednom momente mi bolo až ľúto, že som musel opustiť lokalitu s ružovými obláčikmi, no hneď na to som sa ocitol v ďalšej, ktorá ma opäť dokázala skutočne nadchnúť. Počas cesty vás celú dobu neustále sprevádza nádherná ambientná hudba, ktorá vás priam nabáda, aby ste sa uvoľnili a vychutnali si jednotlivé momenty. Miestami dokonca pôsobí takmer meditačne, čo na mňa vplývalo veľmi pozitívne.
Hoci som spomínal, že na príbeh sa nekladie vysoký dôraz, stále dokáže v určitých momentoch zažiariť. Najlepšie vyniká práve vo chvíľach, keď sa Twig snaží komunikovať so svojim priateľom majákom. Je tu jeden nádherný moment, keď mu hodí stratené záchranné koleso na zábradlie, no nechýbajú ani silnejšie momenty, kde sila ich priateľstva naozaj vynikne. A aby toho nebolo málo, ukáže sa, že aj vaše akcie môžu niekedy spôsobiť obrovské zázraky. Život sa možno skladá z maličkostí, no spolu tvoria naozaj excelentný celok.
Tvorcom nemožno celkovo upierať až fascinujúcu kreativitu, a to nielen pri dizajnovaní jednotlivých levelov, ale aj pri tvorbe samotných hlavolamov. Tie nie sú len o hýbaní páčkami alebo o ukladaní kúskov skladačky na správne miesto. V niektorých momentoch budete môcť striedavo prechádzať z minulosti do súčasnosti a budúcnosti, pričom to výrazne ovplyvní aj Twigov život. Budete môcť opäť vystavať niekoľko stratených sôch, za ktoré získate achievementy, a k riešeniu občas využijete aj živočíchy obývajúce túto planétu, pretože disponujú schopnosťami, ktoré budete pri riešení potrebovať.
Kreativitu v oblasti tvorby levelov som najviac vnímal v časti s ružovými oblakmi. Práve tam totiž získate schopnosť skákať o niečo vyššie, čo pôsobí takmer, akoby ste sa vznášali. Rovnako sa prejavuje vo finálnych približne dvanástich kapitolách, keď sa hra mierne zmení. Predchádzajú tomu scénky, ktoré vo vás vyvolajú pocit, že sa hra blíži ku koncu, no v skutočnosti je to len začiatok niečoho nového. A hoci by som veľmi rád vysvetlil ako to myslím, nechcem vás pripraviť o prípadné prekvapenie.
Osobne ma tak vcelku mrzelo, že som v hre nemohol stráviť o niečo viac času. Ani jedna minúta z desiatich hodín, ktoré som v hre strávil, mi nepríde premrhaná, no prial by som si, aby som v tomto svete mohol ostať predsa len dlhšie. Keeper ma skrátka naplnil obrovskou dávkou pokoja a radosti, akú som už dávno nezažil, a veľmi rád by som si ešte doprial zopár ďalších takto strávených hodín.
Škoda len krátkeho momentu pred finále, ktorý je spracovaný trochu ako bossfight. V hre, ktorá je po celý čas vystavaná ako pokojné dobrodružstvo bez potreby reálnych nepriateľov (okrem všadeprítomnej temnoty), mi to skrátka neprišlo ako úplne najlepší nápad. Možno to nie je vyslovene súboj, no napriek tomu to pôsobí, akoby ste sa mali naposledy postaviť svojmu najväčšiemu protivníkovi. Hoci ide o veľmi kreatívny moment, prial by som si niečo iné, niečo, čo by vo mne nespôsobilo pocit, že sme sa zrazu ocitli v úplne inej hre. Ide však len o drobnosť, ktorá výsledný dojem takmer vôbec nekazí.
Keď som si tento rok myslel, že sa už nedočkám žiadneho veľkého prekvapenia, Keeper ma veľmi rýchlo vyviedol z omylu a zaradil sa medzi najvýraznejšie zážitky tohto roka. Nikdy nezabudnem na jeho nádherný svet a žiarivé farby a rovnako si v pamäti zachovám aj úžasnú hudbu a pocity, ktoré som zažíval pri hraní. Zároveň však znova pripomínam, že ak v hrách hľadáte niečo iné než príjemný relax, môžete ostať sklamaní. Keeper nie je pre tých, ktorí chcú držať v ruke zbraň, ani pre tých, ktorí očakávajú komplexný zážitok plný dejových zvratov. Mne osobne však úplne stačilo priateľstvo našich dvoch hrdinov a jednoduchá, no krásne spracovaná hrateľnosť. To všetko navyše bez akýchkoľvek dialógov. Double Fine si teda zaslúžia obrovský potlesk a ja im za tento zážitok ďakujem.
Príbeh hry sa sústreďuje predovšetkým na dve postavy. Konkrétne na posledný maják, ktorý ešte neprišiel o svoj zdroj svetla, a zeleného vtáka menom Twig, ktorého zachráni, keď na neho zaútočí temná energia z okolia. Ako maják sa rozhodnete, že je čas trochu sa rozhýbať a opustiť bezpečie vášho brehu. Twig sa vydá na toto dobrodružstvo spolu s vami a začne sa tak príbeh najunikátnejšieho priateľstva, aké sme tu kedy mali. Znie vám to až príliš bizarne? Plne vás chápem. Napriek tomu si myslím, že tento koncept by ste nemali rýchlo odsúdiť, pretože niekedy sa pod povrchom skrýva skutočný klenot.
Keeper primárne nestavia ani na hrateľnosti, ani na komplexnom príbehu. Ide skôr o audiovizuálny zážitok, ktorý má vo vás prebudiť určité emócie. V hre spoznávate nádherný svet plný farieb, svetla a života. Navyše, keď svojím lúčom zasvietite na niektoré rastliny, začnú kvitnúť priamo pred vašimi očami. Súčasne však naokolo striehne temnota, ktorá sa šíri všade okolo ako rakovina. Spolu v štyridsiatich kapitolách postupne prechádzate rôznymi lokalitami, pričom každá z nich má čo ponúknuť a prináša aj mierne odlišný spôsob hrania. Samozrejme, čakajú na vás aj hlavolamy, no žiadny by vám nemal spôsobiť výraznejšie problémy.
Jednoduchosť hlavolamov navyše veľmi dobre prispieva k tomu, aby si hra zachovala skvelé tempo. Vďaka tomu, že sa všetko dá riešiť veľmi intuitívne a hra neponúka výrazný priestor na pochybenie, sa nikdy nezaseknete a nikdy nenadobudnete pocit, že zbytočne strácate čas. Riešenie je často doslova priamo na dlani. Jediné, čo k tomu potrebujete, je váš zdroj svetla alebo Twigova pomoc. Aktívne miesta, kde je potrebná jeho asistencia, sa vám vždy jasne zobrazia, takže budete vedieť, kedy má váš operený priateľ zasiahnuť.
Keeper každopádne disponuje naozaj fantastickou atmosférou. V ktorejkoľvek časti som sa ocitol, priam som si až želal stráviť tam viac času. V jednom momente mi bolo až ľúto, že som musel opustiť lokalitu s ružovými obláčikmi, no hneď na to som sa ocitol v ďalšej, ktorá ma opäť dokázala skutočne nadchnúť. Počas cesty vás celú dobu neustále sprevádza nádherná ambientná hudba, ktorá vás priam nabáda, aby ste sa uvoľnili a vychutnali si jednotlivé momenty. Miestami dokonca pôsobí takmer meditačne, čo na mňa vplývalo veľmi pozitívne.
Hoci som spomínal, že na príbeh sa nekladie vysoký dôraz, stále dokáže v určitých momentoch zažiariť. Najlepšie vyniká práve vo chvíľach, keď sa Twig snaží komunikovať so svojim priateľom majákom. Je tu jeden nádherný moment, keď mu hodí stratené záchranné koleso na zábradlie, no nechýbajú ani silnejšie momenty, kde sila ich priateľstva naozaj vynikne. A aby toho nebolo málo, ukáže sa, že aj vaše akcie môžu niekedy spôsobiť obrovské zázraky. Život sa možno skladá z maličkostí, no spolu tvoria naozaj excelentný celok.
Tvorcom nemožno celkovo upierať až fascinujúcu kreativitu, a to nielen pri dizajnovaní jednotlivých levelov, ale aj pri tvorbe samotných hlavolamov. Tie nie sú len o hýbaní páčkami alebo o ukladaní kúskov skladačky na správne miesto. V niektorých momentoch budete môcť striedavo prechádzať z minulosti do súčasnosti a budúcnosti, pričom to výrazne ovplyvní aj Twigov život. Budete môcť opäť vystavať niekoľko stratených sôch, za ktoré získate achievementy, a k riešeniu občas využijete aj živočíchy obývajúce túto planétu, pretože disponujú schopnosťami, ktoré budete pri riešení potrebovať.
Kreativitu v oblasti tvorby levelov som najviac vnímal v časti s ružovými oblakmi. Práve tam totiž získate schopnosť skákať o niečo vyššie, čo pôsobí takmer, akoby ste sa vznášali. Rovnako sa prejavuje vo finálnych približne dvanástich kapitolách, keď sa hra mierne zmení. Predchádzajú tomu scénky, ktoré vo vás vyvolajú pocit, že sa hra blíži ku koncu, no v skutočnosti je to len začiatok niečoho nového. A hoci by som veľmi rád vysvetlil ako to myslím, nechcem vás pripraviť o prípadné prekvapenie.
Osobne ma tak vcelku mrzelo, že som v hre nemohol stráviť o niečo viac času. Ani jedna minúta z desiatich hodín, ktoré som v hre strávil, mi nepríde premrhaná, no prial by som si, aby som v tomto svete mohol ostať predsa len dlhšie. Keeper ma skrátka naplnil obrovskou dávkou pokoja a radosti, akú som už dávno nezažil, a veľmi rád by som si ešte doprial zopár ďalších takto strávených hodín.
Škoda len krátkeho momentu pred finále, ktorý je spracovaný trochu ako bossfight. V hre, ktorá je po celý čas vystavaná ako pokojné dobrodružstvo bez potreby reálnych nepriateľov (okrem všadeprítomnej temnoty), mi to skrátka neprišlo ako úplne najlepší nápad. Možno to nie je vyslovene súboj, no napriek tomu to pôsobí, akoby ste sa mali naposledy postaviť svojmu najväčšiemu protivníkovi. Hoci ide o veľmi kreatívny moment, prial by som si niečo iné, niečo, čo by vo mne nespôsobilo pocit, že sme sa zrazu ocitli v úplne inej hre. Ide však len o drobnosť, ktorá výsledný dojem takmer vôbec nekazí.
Keď som si tento rok myslel, že sa už nedočkám žiadneho veľkého prekvapenia, Keeper ma veľmi rýchlo vyviedol z omylu a zaradil sa medzi najvýraznejšie zážitky tohto roka. Nikdy nezabudnem na jeho nádherný svet a žiarivé farby a rovnako si v pamäti zachovám aj úžasnú hudbu a pocity, ktoré som zažíval pri hraní. Zároveň však znova pripomínam, že ak v hrách hľadáte niečo iné než príjemný relax, môžete ostať sklamaní. Keeper nie je pre tých, ktorí chcú držať v ruke zbraň, ani pre tých, ktorí očakávajú komplexný zážitok plný dejových zvratov. Mne osobne však úplne stačilo priateľstvo našich dvoch hrdinov a jednoduchá, no krásne spracovaná hrateľnosť. To všetko navyše bez akýchkoľvek dialógov. Double Fine si teda zaslúžia obrovský potlesk a ja im za tento zážitok ďakujem.
MIO: Memories in Orbit