Thimbleweed Park je ten typ hry, ktorý okamžite trafí nostalgickú nôtu. Celá atmosféra mi pripomínala mix Twin Peaks a Aktov X. Také to malé mestečko s podivnými obyvateľmi, tajomnými zákutiami a neustálym pocitom, že tu ide o niečo viac. Príbeh ma bavil od začiatku do konca, a humor fungoval presne tak, ako má. Občas suchý, občas absurdný, ale vždy presne trafil ten old skúl vibe starých point and click adventúr.
Veľmi som ocenila aj množstvo drobných detailov a easter eggov, ktoré potešia každého, kto kedysi hrával klasické adventúry ako Monkey Island alebo Maniac Mansion. Celé mi to pripadalo ako stvorené pre týchto hráčov.
Potešilo ma aj to, že hádanky boli väčšinou logické, niekedy som síce ostala zaseknutá, ale nikdy to nebolo také, že by som mala chuť hodiť myšou o stenu. Teda myš. Ja som to hrala na switchi s joyconmi a tu sa musím vyjadriť, že to nebolo vždy cool. Point and click s páčkou je skrátka taký tréning trpezlivosti (a jemnej motoriky). Ale dalo sa to zvládnuť.
Ak by som mala ešte niečo vytknúť, tak asi len to, že postáv bolo zbytočne veľa. Úplne by mi stačil jeden vyšetrovateľ. Tí dvaja mi prišli trochu prebytoční a linka s Rey ma veľmi neoslovila ale zase ako postava bola zaujímavejšia než Reyes. Postava Ransoma síce pôsobila trochu ako zbytočný nahnevaný klaun v meste duchov, ale hodila sa do celého prostredia.
Celkovo mám z Thimbleweed Parku dobrý pocit. Nostalgická jazda s výbornou atmosférou, zábavným humorom a rozumnou dávkou hádaniek. Človek to mohol hrať dokonca aj na ľahšiu obtiažnosť, kde neboli všetky hádanky. Pre mňa osobne to bol taký návrat do detstva.
Veľmi som ocenila aj množstvo drobných detailov a easter eggov, ktoré potešia každého, kto kedysi hrával klasické adventúry ako Monkey Island alebo Maniac Mansion. Celé mi to pripadalo ako stvorené pre týchto hráčov.
Potešilo ma aj to, že hádanky boli väčšinou logické, niekedy som síce ostala zaseknutá, ale nikdy to nebolo také, že by som mala chuť hodiť myšou o stenu. Teda myš. Ja som to hrala na switchi s joyconmi a tu sa musím vyjadriť, že to nebolo vždy cool. Point and click s páčkou je skrátka taký tréning trpezlivosti (a jemnej motoriky). Ale dalo sa to zvládnuť.
Ak by som mala ešte niečo vytknúť, tak asi len to, že postáv bolo zbytočne veľa. Úplne by mi stačil jeden vyšetrovateľ. Tí dvaja mi prišli trochu prebytoční a linka s Rey ma veľmi neoslovila ale zase ako postava bola zaujímavejšia než Reyes. Postava Ransoma síce pôsobila trochu ako zbytočný nahnevaný klaun v meste duchov, ale hodila sa do celého prostredia.
Celkovo mám z Thimbleweed Parku dobrý pocit. Nostalgická jazda s výbornou atmosférou, zábavným humorom a rozumnou dávkou hádaniek. Človek to mohol hrať dokonca aj na ľahšiu obtiažnosť, kde neboli všetky hádanky. Pre mňa osobne to bol taký návrat do detstva.
