Patrím skôr do generácie Pána prsteňov, než do generácie Harryho Pottera. Filmy s HP som prvý krát videl až keď som mal 25+ a knihy mám na mojom to-read zozname niekde od polovice zonamu smerom nadol. Mám rád to uiniversum, hlavne vo filmoch, ktoré sa nachádzajú v cca polovici série, pretože majú správny pomer medzi detinskosťou prvých filmov a pokusom o temnejšie spracovanie z filmov posledných. Napriek tomu to nie je v mojom prípade prvá stanica vo voľbe best universa na svete. Pre mňa bude Potter vždy synonymom jesenného upršaného počasia, kedy si cez víkend s manželkou pustíme maraton, zachumláme sa do deky a nevystrčíme spod nej ani palec na nohe. Proste synonymum pohody a oddychu.
S týmto vedomím a spomienkou na dávne spracovania hier s HP, ktoré boli na môj vkus príliš detské, som zapínal Hogwarts Legacy a nevedel som, čo od toho vlastne očakávať. Bude to iba cashgrab zacielený na skupinu fanúšikov narodených o nejakých 5-10 rokov neskôr ako ja, ktorým nostalgia nedovolí sa na hru pozrieť s odstupom? Hrozí nám katastrofa, kde bude forma dôležitejšia ako obsah?
Musím povedať, že po pár hodinách ma hra, napriek tomu, že universe HP nepoznám úplne dokonale, dokázala vtiahnuť a pohltiť. Dychtivo som hltal každú informáciu, ktorú na mňa hra hádzala a dokonca som sa aj s komnatou najvyššej potreby (strašný názov BTW - znie to ako WC :) vedel celkom pekne vyhrať a táto mechanika sa mi v rámci hry tiež zapáčila.
Atmosféra bola taká, akú preferujem pri HP filmoch a teda, správny pomer medzi detinskou a temnou. Toto sa podarilo autorom naozaj pekne vybalansovať. Ďalším plusom bol pre mňa rozsah hry, ktorý napriek tomu, že by sa mi páčilo mať väčšie následky za využívanie temnej mágie, kde bol podľa mňa a z môjho pochopenia tohto universa, veľmi nevyužitý potenciál, tak napriek tomu na jednu hru je rozsah veľmi uspokojujúci a pár krát som si len tak proste lietal po okolína metle a kochal sa krásnym dizajnom sveta, ktorý nám autori poskytli.
Dobrou voľbou bolo aj rozdelenie hry na jednotlivé ročné obdobia, dokázalo to veľmi pekne dotvoriť atmosféru a za mňa musím dať jednoznačne palec hore. Príbeh ako taký nebol príliš prekomplikovaný, ale neurazil. Nebudem spoilovať o čo v príbehu išlo, ale bola to taká klasická herná zápletka so záchranou sveta atď.
Čo sa týka výčitiek mnohých na RPG prvky hry - nuž, RPG systém D&D od toho skutočne nečakajte a kto by čakal skill tree na úrovni Poe bude tiež sklamaný. Je to také klasické 3D akčné open-world dobrodružstvo s RPG prvkami, kde je RPG skôr iba na ozvláštnenie hry, než ako nosný prvok gameplayu.
Za mňa vo finále bola hra v poriadku, bola hodná svojej plnej nákupnej ceny pri release. Zažil som v nej pár pekných chvíľ, dokázala ma zabaviť na pár desiatok hodín a keď vyjde ďalší diel, prípadne datadisk, tak je to pre mňa istá kúpa.
Dohrané v rámci hernej výzvy 2023.
S týmto vedomím a spomienkou na dávne spracovania hier s HP, ktoré boli na môj vkus príliš detské, som zapínal Hogwarts Legacy a nevedel som, čo od toho vlastne očakávať. Bude to iba cashgrab zacielený na skupinu fanúšikov narodených o nejakých 5-10 rokov neskôr ako ja, ktorým nostalgia nedovolí sa na hru pozrieť s odstupom? Hrozí nám katastrofa, kde bude forma dôležitejšia ako obsah?
Musím povedať, že po pár hodinách ma hra, napriek tomu, že universe HP nepoznám úplne dokonale, dokázala vtiahnuť a pohltiť. Dychtivo som hltal každú informáciu, ktorú na mňa hra hádzala a dokonca som sa aj s komnatou najvyššej potreby (strašný názov BTW - znie to ako WC :) vedel celkom pekne vyhrať a táto mechanika sa mi v rámci hry tiež zapáčila.
Atmosféra bola taká, akú preferujem pri HP filmoch a teda, správny pomer medzi detinskou a temnou. Toto sa podarilo autorom naozaj pekne vybalansovať. Ďalším plusom bol pre mňa rozsah hry, ktorý napriek tomu, že by sa mi páčilo mať väčšie následky za využívanie temnej mágie, kde bol podľa mňa a z môjho pochopenia tohto universa, veľmi nevyužitý potenciál, tak napriek tomu na jednu hru je rozsah veľmi uspokojujúci a pár krát som si len tak proste lietal po okolína metle a kochal sa krásnym dizajnom sveta, ktorý nám autori poskytli.
Dobrou voľbou bolo aj rozdelenie hry na jednotlivé ročné obdobia, dokázalo to veľmi pekne dotvoriť atmosféru a za mňa musím dať jednoznačne palec hore. Príbeh ako taký nebol príliš prekomplikovaný, ale neurazil. Nebudem spoilovať o čo v príbehu išlo, ale bola to taká klasická herná zápletka so záchranou sveta atď.
Čo sa týka výčitiek mnohých na RPG prvky hry - nuž, RPG systém D&D od toho skutočne nečakajte a kto by čakal skill tree na úrovni Poe bude tiež sklamaný. Je to také klasické 3D akčné open-world dobrodružstvo s RPG prvkami, kde je RPG skôr iba na ozvláštnenie hry, než ako nosný prvok gameplayu.
Za mňa vo finále bola hra v poriadku, bola hodná svojej plnej nákupnej ceny pri release. Zažil som v nej pár pekných chvíľ, dokázala ma zabaviť na pár desiatok hodín a keď vyjde ďalší diel, prípadne datadisk, tak je to pre mňa istá kúpa.
Dohrané v rámci hernej výzvy 2023.
Alone in the Dark
Pro: Atmosféra, Technické spracovanie (PS5), Uchopenie universa
Proti: Žiadne výrazné zápory