Pravdupovediac, nečakal som od tejto hry pri jej kúpe veľa. Myslel som si, že to bude iba taká jednohubka. Nakoniec som v nej, pre kompletné dohranie a získanie všetkých achievementov, strávil bezmála 75 hodín. Určite sa nejedná o ľahkú, alebo casual záležitosť. Ak chce hráč vôbec dokončiť príbehovú linku, musí pochopiť a ovládnuť hneď niekoľko herných mechaník. A o čo teda vlastne ide?

Celý herný príbeh sa točí okolo hráčovho auta - anomálie, ktorá sa na neho naviazala v oblasti nápadne pripomínajúcej americký Rust belt, postihnutej rôznymi anomáliami a nestabilitami vesmírneho rozsahu, po istom výskume, ktorý nedopadol zrovna priaznivo (nazývanej Zóna). Vy ako vodič, budete postupne odhaľovať celý príbeh za touto oblasťou, ľuďmi, ktorí v nej žili (a žijú) a aj vášho prepojenia s autom.

Čo sa herných mechaník týka, je ich tu hneď viacero. Základom je grindovanie a zbieranie surovín, z ktorých si budete vyrábať vybavenie, bez ktorého neprežijete a ktoré sa používaním spotrebováva. Ďalej je to vylepšovanie ako vášho auta, tak aj základne (a že je tých vylepšení veľa pre jedno aj pre druhé), objavovanie a prípadne využívanie anomálií v Zóne pre svoj prospech, odstraňovanie quirkov z auta, či objavovanie jednotlivých oblastí Zóny. Keď sme pri tých oblastiach Zóny, mám pocit, že niektoré oblasti sú procedurálne generované a niektoré nie. Čo je však vždy generované je rozloženie anomálií a surovín v rámci oblastí.

Špeciálnu kapitolu by som rád venoval vylepšovaniu a opravovaniu auta samotného. Je to ústredná téma hry a je to cítiť. Všetko v rámci toho, čo hráč robí sa točí práve okolo jeho auta. Vylepšení je veľké množstvo, ale čo musím vytknúť, že hru som dohral s mid-tier vylepšeniami, a necítil som potrebu ísť do vyššieho tieru. Hlavne kvôli tomu, že high-tier vylepšenia potrebujú na výrobu veľmi sporadicky rozmiestnené exotické suroviny, alebo pri používaní spotrebúvajú veľké množstvo energie. Napríklad, pri kolesách som chvíľu využíval najvyšší upgrade, ale po čase som sa vrátil k jednoduchším all-road, pretože za prvé boli dostatočné, za druhé pri používaní v teréne nebrali žiadnu energiu a za tretie vyrábali sa z ľahko dostupných surovín. Ďalšia vec, ktorá sa mi nepáčila bola, že každý z komponentov, mohol chytiť nejaký nepriaznivý status, niektoré síce je možné odstrániť, niektoré ale nie. A tak nedokázalo nič otráviť viac, ako keď som si vyrobil high-tier dvere a po dvoch runoch mi chytili status krehkosti a kazili sa rýchlejšie, než dvere z predchádzajúceho tieru. Preto bolo jednoduchšie si vyrobiť a používať lacnejšie komponenty a keď chytili nefixovateľný status, tak ich jednoducho zošrotovať a vyrobiť si nové. Potom si človek dokázal aj užiť efektné odpadávanie panelov, dverí či kolies, keď omylom vpálil do anomálie, ktorú si v zápale akcie nevšimol.

Grafika hry sa blíži skôr indie titulom, ale bola vo všeobecnosti príjemná a dokázala dobre podtrhnúť atmosféru. Zvuk bol tiež na vysokej úrovni a hlavne zo začiatku, keď som nepoznal všetky anomálie, tak ma niekedy až zamrazilo, ak som počul nejaký neznámy zvuk, že čo sa na mňa zas odkiaľ vyvalí - špeciálne v najvyšších zónach. Čo musím vyzdvihnúť je ale výber hudby, ktorá je púšťaná ako v aute, tak aj v základni cez rádio. Hudba proste sadla podľa mňa absolútne perfektne do atmosféry tejto hry.

Za mňa sa jedná o dobrú hru, ktorú môžem odporučiť, špeciálne ak ťa bavia survival záležitosti a arkádové driving hry. Je to hra s celkom originálnym konceptom, ktorý by sa dal popísať ako zmiešanie prvkov z minecraftu, mudrunnera a nejakých survival horror hier. Rátaj ale s tým, že budeš dosť grindovať suroviny, čiže ak to nie je tvoja šálka kávy, tak ti bude hra skôr vadiť.

Po minuloročnom Steelrising som bol veľmi namlsaný na tento výtvor, ktorý sa javil tiež ako soulslike so steampunk tématikou, ktorá ale nie je premiešaná s hardcore fantasy, ale smeruje skôr do historickej tématiky (aspoň zo začiatku).

Steelrising sa tento mix v mojich očiach podaril vyvážiť veľmi pekne a vďaka pre niektoých možno jednoduchšej hrateľnosti, si hráč dokázal aj užiť atmosféru, ktorú na neho hra dýchala. V prípade Lies of P, zatienila na niektorých miestach nevyváženosť obtiažnosti celkovú atmosféru oblasti a častokrát som si z danej oblasti namiesto zážitku, ku ktorému by som sa chcel vracať, odnášal iba frustráciu.

Vo všeobecnosti by sa myslím tvorcom niektorých soulsoviek zišlo pochopiť rozdiel medzi ťažkou hrou a nefér hrou. Neviem či mala Lies of P naskriptované nejaké tresholdy pre pripustenie k porazeniu väčších bossov, ale napríklad, pri finálnom bossovi, v druhej fázi sa mi stalo že pri cca 10% zostatku jeho života na mňa spustil za sebou 3x prílivovú vlnu nasledovanú slnkom, čím ma samozrejme odrovnal, keďže ma zrazil hneď prvou vlnou a zvyšné kúzla som už iba prijímal damage až do horkého konca. Nikdy potom mi takýto smrteľný mix nenamiešal. Všeobecne mi boje s bossmi prišli veľmi nevyvážené a podobná situácia sa mi stala viac krát aj pri iných nepriateľoch. Ak mám nízky level, alebo som príliš nešikovný na bossa, ok beriem, nagrindujem trochu skúseností a prídem znova neskôr. Ale keď ma má hra skriptovane odpraviť iba preto, že hrozí, že porazím bossa skôr, než sa dohodlo na pondelkových poradách počas vývoja, tak si kladiem otázku, aký má vôbec význam hrať takýto produkt.

Inak je hra pekne remeselne spracovaná, s krásnou grafikou, dobrou hudbou a miestami hutnou atmosférou. Problém je, že každú z týchto vecí, alebo ich kombináciu, už niektorá zo soulsoviek robila a robila ju lepšie. Zahral by som si ju aj keby som vedel o jej nedostatkoch? Pravdepodobne áno, ale z môjho pohľadu nie je hodná plnej uvádzacej ceny, keď klesne v nejakom výpredaji pod 20€, prečo nie.

Ako spoznať po dohraní dobrú hru od zlej? V niektorých prípadoch je to vďaka nutkaniu spustiť hru znova, okamžite po dorolovaní titulkov. Pri Lies of P som tento pocit nemal a úprimne, bol som rád, že to mám za sebou. Hra mohla byť dobrá aj bez posledných dvoch oblastí, ktoré z môjho pohľadu na estetike a atmosfére hry nič nedotvárali, skôr ju kazili a myslím, že nie je u mňa žiadny dôvod hru opäť v budúcnosti nainštalovať a odohrať znova.

Odohané v rámci hernej výzvy 2023.

Scorn som sledoval už dlhší čas a pri pozeraní pred-release screenshotov, som sa na hru veľmi tešil. Keď niečo vyzerá tak dobre, ako na screenshotoch, ktoré vypúšťal vývojársky tím, tak to proste musí byť pecka! Však?

No, ehm. Po prvej polhodine som bol skutočne stále nadšený, hru som si užíval, hlavne grafiku a štylizáciu. Čím ďalej som ale hru hral, tým viac som si začal všímať nedostatky a nedorobky vyčnievajúce spod pozlátka krásnej grafiky. Za tých pár hodín, čo mi trvalo hru prejsť, mi ich do očí udrelo hneď niekoľko:

- Príbeh: príbeh úplne absentuje. Za všetko vraví nutnosť si dokúpiť artbook v cene plnej hry na to, aby ste mali aspoň nejaký nástrel príbehu. Aj artbook samotný ale nedá dostatočné odpovede a pripadá mi skôr ako obhajoba absencie akéhokoľvek príbehu v hre samotnej. Citujem aj z artbooku samotného "Opustili sme snahu pochopiť všetko, čo vidíme v hre. Nie je to len hráč, kto to zakúsi, ale aj my, a to sme túto hru vyvíjali. To je špeciálne ťažké na prijatie pre niektorých ľudí, ktorí vyžadujú nejké vysvetlenie." - <sarkazmus>Och, to je tak umelecké, že my bežný retardovaný plebs nie sme hodní pochopiť vznešené uvažovanie umelcov z Ebb software. </sarkazmus> Možno keby si umelci z Ebb software vytiahli hlavu z prdele, tak by im napadlo, že spraviť walking simulator bez príbehu nie je úplne skvelý nápad a bude to mať negatívnu spätnú väzbu Dĺžka hry samotnej je niečo medzi 4-5 hodinami, čo je tiež veľká slabota.

- Súbojový systém: tragédia sama o sebe. Hráč má k dispozícii 4 zbrane, z ktorých poslednú dostane iba na posledného mikrobossa/nepriateľa s ktorým sa stretnete v hre a rovnakého ste porazili 5 minút predtým s bežnými zbraňami (WTF LOL). Prvá z nich je žalostne pomalá melee zbraň s nutnosťou čakať medzi každým druhým úderom na jej dobitie, a zabíjajúca najčastejších nepriateľov na 5-6 úder. Čiže celkom nepoužiteľná vec, pokiaľ nechce hráč používať taktiku 2x udriem a odbehnem, počkám kým sa dobije a znova pribehnem, tak je jednoduchšie používať iba stealth. ďalšie dve zbrane sú síce strelné a hra dokonca podporuje headshot zóny, ale nábojov je tak žalostne málo, že to aj tak nemá význam a je lepšie používať stealth. Čiže súbojový systém sa v hre síce nachádza, ale je lepšie ho nepoužívať.

- Level design: Neviem či levely navrhoval sfetovaný pacient psychitrickej liečebne s poruchou osobnosti, ale takto nekonzistentý dizajn je hodný možno nadšeneckej záležitosti, ktorú si stiahnete ako freeware z netu, je to one man show a autor na nej pracuje po večeroch ako hobby popri jeho hlavnej pracovnej činnosti a nie hry s cenovkou AAA titulu. Level dizajn je chaotický, umelo naťahujúci dĺžku hry, je na jedno kopyto (choď tam, zober kľúč k dvrám aotvor dvere na opačnej strane mapy) a po čase neuveriteľne nudný.

- Systém ukladania hry: Celé zle. V hre som mal 3x zásek a všetky 3 razy to bolo kvôli tomu, že ma zabil nepriateľ a respawnol som sa kľudne 20 minút pred tým a bez spravenej kľúčovej činnosti, ktorú som urobil 10 minút pred tým než ma zabil nepriateľ. Toto som zažíval naposledy na tituloch na PS3 pred 15 rokmi. V súčasnosti je takýto prístup neprijateľný.

- Cutscény: Znova, slúžia na naťahovanie času. X krát som videl cutscénu ako mi parazit uberá život v rôznych častiach hry a tiež nepochopím, načo je dobré X krát ukazovať pri konci hry cutscénu s odtraňovaním parazita z ruky. Áno, máme parazita a potrebujeme sa ho zbaviť, chápem tento koncept, nemusím ho vidieť každé dve minúty vrátane neskipovateľnej animácie sakra.

- Logické hádanky: sú iba veľmi priemerné až podpriemerné, hodné možno do hidden objects hry a nie do titulu v tejto cenovej hladine. O nejakých fyzikálnych logických hádankach v štýle Portal, alebo zložitejších hádankách v štýle Talos principle môžme iba snívať. Najväčší problém je dostať sa v slabom leveldizajne ku hádanke, ako vyriešiť hádanku samotnú.

- Hororová časť: úplne absentuje. Autori ukazujú iba prvoplánové násilie a v neskoršej fáze hry sexuálne ladenú tématiku. Celé je to ale znova iba o forme bez obsahu a má to za cieľ šokovať (neúpešne) samotným detailným zobrazením.

Za mňa je táto hra absolútne premárnená príležitosť a ukazuje, čo vznikne, ak sa úplne uprednostní forma pred obsahom. Vyzerá to pekne, ale je to nuda a šeď a nevidím dôvod sa k tejto hre kedykoľvek znova vracať, alebo ju akokoľvek odporúčať niekomu ďaľšiemu. Zacitujem svoje hodnotenie zo steamu:

"Nedokončený produkt so skvelou grafikou, ale to je všetko. Všetko ostatné v rámci tejto hry je podpriemerné, či už leveldizajn, súbojový systém, (neprítomný) príbeh. Je to ukážka toho, čo dostanete, ak sa rozhodnete vyprodukovať umeleckú hru, bez akéhokoľvek dôvodu, alebo cielu, iba pre umenie. Preto neodporúčam túto hru, pretože je to nedokončený produkt a vo veciach mimo grafiky je v pred-alfa štádiu."

Pridajte k tomu očividné klamstvá v popise na steame a máte finálny obrázok. Za mňa fuj, hanba.

Patrím skôr do generácie Pána prsteňov, než do generácie Harryho Pottera. Filmy s HP som prvý krát videl až keď som mal 25+ a knihy mám na mojom to-read zozname niekde od polovice zonamu smerom nadol. Mám rád to uiniversum, hlavne vo filmoch, ktoré sa nachádzajú v cca polovici série, pretože majú správny pomer medzi detinskosťou prvých filmov a pokusom o temnejšie spracovanie z filmov posledných. Napriek tomu to nie je v mojom prípade prvá stanica vo voľbe best universa na svete. Pre mňa bude Potter vždy synonymom jesenného upršaného počasia, kedy si cez víkend s manželkou pustíme maraton, zachumláme sa do deky a nevystrčíme spod nej ani palec na nohe. Proste synonymum pohody a oddychu.

S týmto vedomím a spomienkou na dávne spracovania hier s HP, ktoré boli na môj vkus príliš detské, som zapínal Hogwarts Legacy a nevedel som, čo od toho vlastne očakávať. Bude to iba cashgrab zacielený na skupinu fanúšikov narodených o nejakých 5-10 rokov neskôr ako ja, ktorým nostalgia nedovolí sa na hru pozrieť s odstupom? Hrozí nám katastrofa, kde bude forma dôležitejšia ako obsah?

Musím povedať, že po pár hodinách ma hra, napriek tomu, že universe HP nepoznám úplne dokonale, dokázala vtiahnuť a pohltiť. Dychtivo som hltal každú informáciu, ktorú na mňa hra hádzala a dokonca som sa aj s komnatou najvyššej potreby (strašný názov BTW - znie to ako WC :) vedel celkom pekne vyhrať a táto mechanika sa mi v rámci hry tiež zapáčila.

Atmosféra bola taká, akú preferujem pri HP filmoch a teda, správny pomer medzi detinskou a temnou. Toto sa podarilo autorom naozaj pekne vybalansovať. Ďalším plusom bol pre mňa rozsah hry, ktorý napriek tomu, že by sa mi páčilo mať väčšie následky za využívanie temnej mágie, kde bol podľa mňa a z môjho pochopenia tohto universa, veľmi nevyužitý potenciál, tak napriek tomu na jednu hru je rozsah veľmi uspokojujúci a pár krát som si len tak proste lietal po okolína metle a kochal sa krásnym dizajnom sveta, ktorý nám autori poskytli.

Dobrou voľbou bolo aj rozdelenie hry na jednotlivé ročné obdobia, dokázalo to veľmi pekne dotvoriť atmosféru a za mňa musím dať jednoznačne palec hore. Príbeh ako taký nebol príliš prekomplikovaný, ale neurazil. Nebudem spoilovať o čo v príbehu išlo, ale bola to taká klasická herná zápletka so záchranou sveta atď.

Čo sa týka výčitiek mnohých na RPG prvky hry - nuž, RPG systém D&amp;D od toho skutočne nečakajte a kto by čakal skill tree na úrovni Poe bude tiež sklamaný. Je to také klasické 3D akčné open-world dobrodružstvo s RPG prvkami, kde je RPG skôr iba na ozvláštnenie hry, než ako nosný prvok gameplayu.

Za mňa vo finále bola hra v poriadku, bola hodná svojej plnej nákupnej ceny pri release. Zažil som v nej pár pekných chvíľ, dokázala ma zabaviť na pár desiatok hodín a keď vyjde ďalší diel, prípadne datadisk, tak je to pre mňa istá kúpa.

Dohrané v rámci hernej výzvy 2023.

Ako by mal vyzerať naozaj dobre zvládnutý remake hry, ktorého uvádzacia cena je na úrovni nových AAA titulov? Dead Space to ukazuje. Minimálne teda na PS5, kde som nepostrehol často uvádzané vysoké hardvérové nároky z PC verzie. Ako je z predchádzajúcej vety jasné, budem hodnotiť konzolovú verziu a teda konkrétne PS5 verziu.

Pôvodnú verziu Dead Space, ako aj ďalšie dva diely som prešiel niekoľko krát ešte na PS3 a v čase ich vydania som prvé dva diely považoval za skvelé hry patriace medzi špičku toho, čo vtedajšia generácia konzol dokázala ponúknuť v žánre survival/horror hier. Nároky kladené na remake boli preto z mojej strany nemalé. Po iba priemernom prijatí Callisto Protocolu iba pár týždňov pred vydaním tejto hry som mal dosť veľké obavy z toho ako celý remake dopadne. Špeciálne, keď na ňom pracovalo štúdio vlastnené producentom, ktorého meno sa v slušnej spoločnosti nevyslovuje. Našťastie to vyzerá, že producent nechal štúdio pracovať a ja som sa mýlil (ach, ako som sa veľmi mýlil).

Technické spracovanie: 
Čo sa týka technického spracovania (hodnotím iba PS5 verziu), za celú dĺžku hrania som nepostrehol frame-dropy, hra bežala stabilne, grafika vyzerala aj na pomery PS5 veľmi pekne, hudba a zvuky dotvárali atmosféru ukážkovo. Na hre som strávil 20 hodín (prečo napíšem neskôr) a za celý čas mi padla jeden krát, čo je, mám taký pocit, na pomery PS5 v rámci štandardu (neviem čo porobili s OS konzoly v Sony, ale PS5 mám pol roka a mal som na ňom viac pádov než na PS3 a PS4 dokopy od roku 2008).

Po prejdení hry som si pustil na ochutnávku screencapture video z pôvodnej hry a môžem povedať, že v prípade grafiky sa jedná až o neuveriteľný pokrok. Šok bol v tomto prípade ako keď som porovnával úplne prvé Halo s remakom, sám seba som sa pýtal, ako som sa mohol na pôvodnú verziu vôbec pozerať.

Príbeh:
Podľa úvodných informácií, ktoré som mal k dispozícii, mal byť príbeh iba doplnený ďalšími informáciami z universa z ďalších dielov, alebo prípadne kanonických médií. Našťastie, aj tu to tvorcovia zobrali, ako sa vraví, od podlahy a síce príbeh ako takýb zachovali a rozšírili, čím ma ale veľmi potešili, bolo prerobenie dialógov, textov a nahrávok.

Po tom, čo som si pustil záznam z pôvodnej verzie, tak môžem povedať, že pôvodné dialógy nezotarli úplne najlepšie a na dnešnú dobu by boli pravdepodobne veľmi "cheesy" a príliš cez čiaru. Napríklad hneď prvá scéna pri prílete na Ishimuru, kde v pôvodnej verzii ide Kendra hneď do priameho konfliktu so Zachom a celý dialóg mi príde extrémne prehrávaný hercami, čo má za následok až komickosť celej situácie a stiahnutie dialógu na úroveň céčkových akčných filmov. V novej verzii je celý prílet spracovaný oveľa decentnejšie a vtiahne do deja oveľa viac.

Veľmi dobrým ťahom bolo aj to, že sa vývojari rozhodli dať Isaacovi tvár a hlas. Za mňa to prinieslo možnosť ešte viac sa identifikovať s hlavnou postavou.

Atmosféra:
Atmosféra si v tejto hre zaslúži vlastný odstavec. Už v pôvodnej verzii som musel pri prvom prechádzaní hru pár krát vypnúť, nie kvôli jumpscarom, ale kvôli hutnej, ťaživej atmosfére, ktorú dokázala hra vytvoriť, špeciálne keď som ju hral sám v obývačke o jednej hodine v noci. Atmosféra v remaku je podobne ťaživá, aj keď mám pocit, že už nie je až tak nevydržateľná, ako v pôvodnej hre. Proste som nemal nutkanie hru vypnúť kvôli nepríjemnému pocitu z nej.

Možno je to tým, že som starší, pôvodná hra by ma k tomu teraz už nedonútila tiež, už len kvôli horšej grafike, ktorá by bola teraz prekážkou úplného vtiahnutia do deja. Celkovo ale atmosférou patrí hra určite k tomu lepšiemu, čo máme v súčasnosti dostupné a ak nerátam psychologické horory (pozerám tvojim smerom Madison), tak sa dá atmosféra považovať za veľmi ťaživú, čiže takú, akú by mala hra tohto typu mať.

Gameplay:
Gameplay ako taký považujem za príjemný, frustrujúcich bolo iba pár momentov. 5 percent tu ale musím strhnúť za neskipovateľné cut-scény. Vážne by ma zaujímalo, čo tvorcov viedlo k tomuto rozhodnutiu, ale keď máte pozrieť X-tý krát cut scénu pred veľkým bojom, v ktorom vás nepriatelia rozcupujú, tak je to istá forma trestu. Nevraviac o tom, keď hráte hru znova na New game+ a dialógy už poznáte naspamäť. Nerozumiem načo je dobré nútiť hráča znova pozrieť tú istú scénu.

Hru, ako som už predtým naznačil, som po prejdení spustil znova na možnosti New game+. Nie že by som bol fanúšikom opätovného prechádzania hier hneď po ich dokončení. Mal som ale pocit, že tých cca 10 hodín, ktoré mi hra dala v prvom prejdení bolo proste málo a chcem ešte.

Záver:
Vo finále, napriek pár menším mínusom sa jedná o veľmi solídny počin, pre fanúšikov pôvodnej verzie je to povinná jazda a musím povedať za seba: Kiež by bolo v súčastnej záplave remakov starých hier čím viac takýchto počinov, z ktorých je cítiť, že tvorcovia boli fanúšikmi pôvodnej hry a prácu na remaku berú ako možnosť vzdať hold svojmu obľúbenému titulu.

Ako by vyzerala tower defense hra z pohľadu útočníkov? Koncept znie celkom zaujímavo, bohužiaľ prevedenie po 12 rokoch od vydania hry už trochu kríva. Autori nám tak ponúkli casual tower defense hru s dohrateľnosťou za približne 4-5 hodín.

Na prvý pohľad vyzerá hra zaujímavo a do cca polovice kampane aj ponúka nové jednotky a s tým vymýšľanie nových stratégií. Po udelení poslednej útočnej jednotky už však podľa mňa nemá čo ponúknuť a nastáva repetitívnosť každej misie.

V hre mi chýbali, špeciálne v neskorších fázach, mechaniky pre výskum, ďalšie vylepšovanie jednotiek mimo štadardného upgradu jednotky počas misií, prípadne ich kustomizáciu. Tiež by sa zišla strategická mapa na výbere misií, kde sa autori rozhodli ísť radšej cestou lineárneho výberu misií. Celé to na mňa pôsobilo ako hra, vhodnejšia pre nenáročné publikum na mobilných zariadeniach.

Príbeh je tiež taký...jednoduchší zachraňujeme svet pred hrozbou zlých mimozemšťanov, v čom nám pomôže dobrý mimozemšťan. Dúfam, že ďalšie diely budú prepracovanejšie.

Česká adventúra s českým dabingom a k tomu v prehliadači? Sem s ňou!

Pravdu povediac, nebyť tohtoročnej hernej výzvy, tak sa k tejto hre nedostanem. A to by bola veľká škoda. Aspoň pocitovo som sa takto na pár hodín mohol preniesť späť do deväťdesiatych rokov, keď sme aj s kamošmi hrávali vtedy čerstvé novinky ako Polda, či Horké léto. Za mňa pekný nostalgiatrip, hlavne vďaka dabingu (nemusíme si klamať, hernej kvality zmieňovaných adventúr tento počin skutočne nedoshuje).

Dĺžka hry vydala na pár hodín a všeobecne sa mi páčil prvý prípad s odcudzenými predmetmi z galérie a múzea viac, ako ten druhý. Ak vyjde náhodou ďalšia epizóda, tak si ju ale určite zahrám.

Jedno z najlepších RPG vôbec. Vo svete tak prepracovanom a detailnom, ako má tretí zaklínač je skutočne umením vývojárov neskĺznuť do nudného a príliš prebujelého prerozprávania príbehu, ale naopak, držať tú pravú mieru napätia spoločne s dávkovaním informácií zo sveta po maličkých kúskoch. Hra má veľmi hutnú atmosféru, ktorá by sa dala krájať, vďaka čomu ma vtiahla do svojho universa a len tak ľahko nepustila. Pripočítakte k tomu vynikajúci príbeh, ako aj veľmi zaujímavé side questy a skvelú hudbu dofarbujúcu celkovú atmosféru a je o skvelú zábavu na dlhé zimné večery postarané.