Ako by mal vyzerať naozaj dobre zvládnutý remake hry, ktorého uvádzacia cena je na úrovni nových AAA titulov? Dead Space to ukazuje. Minimálne teda na PS5, kde som nepostrehol často uvádzané vysoké hardvérové nároky z PC verzie. Ako je z predchádzajúcej vety jasné, budem hodnotiť konzolovú verziu a teda konkrétne PS5 verziu.
Pôvodnú verziu Dead Space, ako aj ďalšie dva diely som prešiel niekoľko krát ešte na PS3 a v čase ich vydania som prvé dva diely považoval za skvelé hry patriace medzi špičku toho, čo vtedajšia generácia konzol dokázala ponúknuť v žánre survival/horror hier. Nároky kladené na remake boli preto z mojej strany nemalé. Po iba priemernom prijatí Callisto Protocolu iba pár týždňov pred vydaním tejto hry som mal dosť veľké obavy z toho ako celý remake dopadne. Špeciálne, keď na ňom pracovalo štúdio vlastnené producentom, ktorého meno sa v slušnej spoločnosti nevyslovuje. Našťastie to vyzerá, že producent nechal štúdio pracovať a ja som sa mýlil (ach, ako som sa veľmi mýlil).
Technické spracovanie:
Čo sa týka technického spracovania (hodnotím iba PS5 verziu), za celú dĺžku hrania som nepostrehol frame-dropy, hra bežala stabilne, grafika vyzerala aj na pomery PS5 veľmi pekne, hudba a zvuky dotvárali atmosféru ukážkovo. Na hre som strávil 20 hodín (prečo napíšem neskôr) a za celý čas mi padla jeden krát, čo je, mám taký pocit, na pomery PS5 v rámci štandardu (neviem čo porobili s OS konzoly v Sony, ale PS5 mám pol roka a mal som na ňom viac pádov než na PS3 a PS4 dokopy od roku 2008).
Po prejdení hry som si pustil na ochutnávku screencapture video z pôvodnej hry a môžem povedať, že v prípade grafiky sa jedná až o neuveriteľný pokrok. Šok bol v tomto prípade ako keď som porovnával úplne prvé Halo s remakom, sám seba som sa pýtal, ako som sa mohol na pôvodnú verziu vôbec pozerať.
Príbeh:
Podľa úvodných informácií, ktoré som mal k dispozícii, mal byť príbeh iba doplnený ďalšími informáciami z universa z ďalších dielov, alebo prípadne kanonických médií. Našťastie, aj tu to tvorcovia zobrali, ako sa vraví, od podlahy a síce príbeh ako takýb zachovali a rozšírili, čím ma ale veľmi potešili, bolo prerobenie dialógov, textov a nahrávok.
Po tom, čo som si pustil záznam z pôvodnej verzie, tak môžem povedať, že pôvodné dialógy nezotarli úplne najlepšie a na dnešnú dobu by boli pravdepodobne veľmi "cheesy" a príliš cez čiaru. Napríklad hneď prvá scéna pri prílete na Ishimuru, kde v pôvodnej verzii ide Kendra hneď do priameho konfliktu so Zachom a celý dialóg mi príde extrémne prehrávaný hercami, čo má za následok až komickosť celej situácie a stiahnutie dialógu na úroveň céčkových akčných filmov. V novej verzii je celý prílet spracovaný oveľa decentnejšie a vtiahne do deja oveľa viac.
Veľmi dobrým ťahom bolo aj to, že sa vývojari rozhodli dať Isaacovi tvár a hlas. Za mňa to prinieslo možnosť ešte viac sa identifikovať s hlavnou postavou.
Atmosféra:
Atmosféra si v tejto hre zaslúži vlastný odstavec. Už v pôvodnej verzii som musel pri prvom prechádzaní hru pár krát vypnúť, nie kvôli jumpscarom, ale kvôli hutnej, ťaživej atmosfére, ktorú dokázala hra vytvoriť, špeciálne keď som ju hral sám v obývačke o jednej hodine v noci. Atmosféra v remaku je podobne ťaživá, aj keď mám pocit, že už nie je až tak nevydržateľná, ako v pôvodnej hre. Proste som nemal nutkanie hru vypnúť kvôli nepríjemnému pocitu z nej.
Možno je to tým, že som starší, pôvodná hra by ma k tomu teraz už nedonútila tiež, už len kvôli horšej grafike, ktorá by bola teraz prekážkou úplného vtiahnutia do deja. Celkovo ale atmosférou patrí hra určite k tomu lepšiemu, čo máme v súčasnosti dostupné a ak nerátam psychologické horory (pozerám tvojim smerom Madison), tak sa dá atmosféra považovať za veľmi ťaživú, čiže takú, akú by mala hra tohto typu mať.
Gameplay:
Gameplay ako taký považujem za príjemný, frustrujúcich bolo iba pár momentov. 5 percent tu ale musím strhnúť za neskipovateľné cut-scény. Vážne by ma zaujímalo, čo tvorcov viedlo k tomuto rozhodnutiu, ale keď máte pozrieť X-tý krát cut scénu pred veľkým bojom, v ktorom vás nepriatelia rozcupujú, tak je to istá forma trestu. Nevraviac o tom, keď hráte hru znova na New game+ a dialógy už poznáte naspamäť. Nerozumiem načo je dobré nútiť hráča znova pozrieť tú istú scénu.
Hru, ako som už predtým naznačil, som po prejdení spustil znova na možnosti New game+. Nie že by som bol fanúšikom opätovného prechádzania hier hneď po ich dokončení. Mal som ale pocit, že tých cca 10 hodín, ktoré mi hra dala v prvom prejdení bolo proste málo a chcem ešte.
Záver:
Vo finále, napriek pár menším mínusom sa jedná o veľmi solídny počin, pre fanúšikov pôvodnej verzie je to povinná jazda a musím povedať za seba: Kiež by bolo v súčastnej záplave remakov starých hier čím viac takýchto počinov, z ktorých je cítiť, že tvorcovia boli fanúšikmi pôvodnej hry a prácu na remaku berú ako možnosť vzdať hold svojmu obľúbenému titulu.
Pôvodnú verziu Dead Space, ako aj ďalšie dva diely som prešiel niekoľko krát ešte na PS3 a v čase ich vydania som prvé dva diely považoval za skvelé hry patriace medzi špičku toho, čo vtedajšia generácia konzol dokázala ponúknuť v žánre survival/horror hier. Nároky kladené na remake boli preto z mojej strany nemalé. Po iba priemernom prijatí Callisto Protocolu iba pár týždňov pred vydaním tejto hry som mal dosť veľké obavy z toho ako celý remake dopadne. Špeciálne, keď na ňom pracovalo štúdio vlastnené producentom, ktorého meno sa v slušnej spoločnosti nevyslovuje. Našťastie to vyzerá, že producent nechal štúdio pracovať a ja som sa mýlil (ach, ako som sa veľmi mýlil).
Technické spracovanie:
Čo sa týka technického spracovania (hodnotím iba PS5 verziu), za celú dĺžku hrania som nepostrehol frame-dropy, hra bežala stabilne, grafika vyzerala aj na pomery PS5 veľmi pekne, hudba a zvuky dotvárali atmosféru ukážkovo. Na hre som strávil 20 hodín (prečo napíšem neskôr) a za celý čas mi padla jeden krát, čo je, mám taký pocit, na pomery PS5 v rámci štandardu (neviem čo porobili s OS konzoly v Sony, ale PS5 mám pol roka a mal som na ňom viac pádov než na PS3 a PS4 dokopy od roku 2008).
Po prejdení hry som si pustil na ochutnávku screencapture video z pôvodnej hry a môžem povedať, že v prípade grafiky sa jedná až o neuveriteľný pokrok. Šok bol v tomto prípade ako keď som porovnával úplne prvé Halo s remakom, sám seba som sa pýtal, ako som sa mohol na pôvodnú verziu vôbec pozerať.
Príbeh:
Podľa úvodných informácií, ktoré som mal k dispozícii, mal byť príbeh iba doplnený ďalšími informáciami z universa z ďalších dielov, alebo prípadne kanonických médií. Našťastie, aj tu to tvorcovia zobrali, ako sa vraví, od podlahy a síce príbeh ako takýb zachovali a rozšírili, čím ma ale veľmi potešili, bolo prerobenie dialógov, textov a nahrávok.
Po tom, čo som si pustil záznam z pôvodnej verzie, tak môžem povedať, že pôvodné dialógy nezotarli úplne najlepšie a na dnešnú dobu by boli pravdepodobne veľmi "cheesy" a príliš cez čiaru. Napríklad hneď prvá scéna pri prílete na Ishimuru, kde v pôvodnej verzii ide Kendra hneď do priameho konfliktu so Zachom a celý dialóg mi príde extrémne prehrávaný hercami, čo má za následok až komickosť celej situácie a stiahnutie dialógu na úroveň céčkových akčných filmov. V novej verzii je celý prílet spracovaný oveľa decentnejšie a vtiahne do deja oveľa viac.
Veľmi dobrým ťahom bolo aj to, že sa vývojari rozhodli dať Isaacovi tvár a hlas. Za mňa to prinieslo možnosť ešte viac sa identifikovať s hlavnou postavou.
Atmosféra:
Atmosféra si v tejto hre zaslúži vlastný odstavec. Už v pôvodnej verzii som musel pri prvom prechádzaní hru pár krát vypnúť, nie kvôli jumpscarom, ale kvôli hutnej, ťaživej atmosfére, ktorú dokázala hra vytvoriť, špeciálne keď som ju hral sám v obývačke o jednej hodine v noci. Atmosféra v remaku je podobne ťaživá, aj keď mám pocit, že už nie je až tak nevydržateľná, ako v pôvodnej hre. Proste som nemal nutkanie hru vypnúť kvôli nepríjemnému pocitu z nej.
Možno je to tým, že som starší, pôvodná hra by ma k tomu teraz už nedonútila tiež, už len kvôli horšej grafike, ktorá by bola teraz prekážkou úplného vtiahnutia do deja. Celkovo ale atmosférou patrí hra určite k tomu lepšiemu, čo máme v súčasnosti dostupné a ak nerátam psychologické horory (pozerám tvojim smerom Madison), tak sa dá atmosféra považovať za veľmi ťaživú, čiže takú, akú by mala hra tohto typu mať.
Gameplay:
Gameplay ako taký považujem za príjemný, frustrujúcich bolo iba pár momentov. 5 percent tu ale musím strhnúť za neskipovateľné cut-scény. Vážne by ma zaujímalo, čo tvorcov viedlo k tomuto rozhodnutiu, ale keď máte pozrieť X-tý krát cut scénu pred veľkým bojom, v ktorom vás nepriatelia rozcupujú, tak je to istá forma trestu. Nevraviac o tom, keď hráte hru znova na New game+ a dialógy už poznáte naspamäť. Nerozumiem načo je dobré nútiť hráča znova pozrieť tú istú scénu.
Hru, ako som už predtým naznačil, som po prejdení spustil znova na možnosti New game+. Nie že by som bol fanúšikom opätovného prechádzania hier hneď po ich dokončení. Mal som ale pocit, že tých cca 10 hodín, ktoré mi hra dala v prvom prejdení bolo proste málo a chcem ešte.
Záver:
Vo finále, napriek pár menším mínusom sa jedná o veľmi solídny počin, pre fanúšikov pôvodnej verzie je to povinná jazda a musím povedať za seba: Kiež by bolo v súčastnej záplave remakov starých hier čím viac takýchto počinov, z ktorých je cítiť, že tvorcovia boli fanúšikmi pôvodnej hry a prácu na remaku berú ako možnosť vzdať hold svojmu obľúbenému titulu.
Alone in the Dark
Pro: Atmosféra, Technické spracovanie (PS5), Hudba, Grafika, Decentný remake
Proti: Neskipovateľné cut scény, Relatívne rýchlo dohrateľné