Ubehlo už pár rokov odkedy som dohral prvý diel „poľského TESu“. Ako si tak spomínam, hra to síce nebola dokonalá, zato dosť zábavná. Stačilo len vylepšiť nedostatky jednotky a bolo by. Lenže autori na to išli trochu inak.
Rovnako ako v prvom dieli, aj dvojka začína relatívne pozvoľna. Celý úvod je taký lineárny, že som sa chvíľami začal báť, či sa vôbec dostanem do otvoreného sveta. Našťastie, obavy boli zbytočné. A svet je to naozaj veľký. Teda celkom veľký a prepracovaný, aby som bol korektný.
Graficky to tiež ušlo celkom veľký kus cesty. Oproti jednotke je všetko detailnejšie, farebnejšie a tak nejak krajšie.
Čo sa týka náplne questov, spomínam si ako autori vraveli, že sa chcú vyvarovať klasických „zbieracích“ questov. Povedzme, že sa tu nájdu, ale nie je to nič strašné a s ohľadom na dĺžku hry sa mi zdali úlohy celkom variabilné.
A tým konečne sa dostávam k boju. Ten oproti jednotke zaznamenal asi najväčšie zmeny. Aj v prvom dieli som hral za bojovníka, takže môžem porovnávať. Jednotka bolo v podstate Diablo z pohľadu tretej osoby. Teda stačilo stláčať útok a ono sa to nejako posekalo. V dvojke došlo ku kompletnému prepracovaniu, kedy už je možné údery aj vykrývať, čo dáva súbojom mierne taktický nádych. Vzdialene mi to pripomenulo druhého Zaklínača. Spočiatku som dostával po tlame, pretože som si myslel, že s mojim hurá štýlom prejdem hrou ako nôž maslom, rovnako ako minule. Ale stačilo trocha cviku a prideliť skill pointy na správne miesta a už som rezal hlava nehlava.
Na druhej strane, aby som len nechválil, prvé dve kapitoly sú naplnené obsahom na prasknutie. Tretia je výrazne kratšia a štvrtá je už len záverečný quest. Pritom mapa je dosť rozľahlá a dalo sa tam ešte niečo napchať. Asi časová tieseň alebo kreatívna kríza. Alebo si len niekto nechal priestor pre DLC...
Ak ma autori niečim naozaj vytočili, tak je to vyškrtnutie možnosti spájať rovnaké zbrane a zbroje dokopy za účelom vylepšenia ich vlastností. Minule som tak dohral skoro celú hru so základnými zbraňami vylepšenými tak silno, že ani záverečný boss nebol žiadny problém. Našťastie sa tu dajú spájať aspoň kryštály, takže úplne na tento prvok autori nezanevreli.
Zhodnotenie:
Rovnako ako jednotka, ani druhý diel nie je dokonalý. Nudnejší úvod a zmena súbojového systému ma na začiatku trochu odradili. Stačilo však dať Two Worlds 2 trocha času a vykľula sa z toho podobne zábavná hra ako jej predchodca.
Rovnako ako v prvom dieli, aj dvojka začína relatívne pozvoľna. Celý úvod je taký lineárny, že som sa chvíľami začal báť, či sa vôbec dostanem do otvoreného sveta. Našťastie, obavy boli zbytočné. A svet je to naozaj veľký. Teda celkom veľký a prepracovaný, aby som bol korektný.
Graficky to tiež ušlo celkom veľký kus cesty. Oproti jednotke je všetko detailnejšie, farebnejšie a tak nejak krajšie.
Čo sa týka náplne questov, spomínam si ako autori vraveli, že sa chcú vyvarovať klasických „zbieracích“ questov. Povedzme, že sa tu nájdu, ale nie je to nič strašné a s ohľadom na dĺžku hry sa mi zdali úlohy celkom variabilné.
A tým konečne sa dostávam k boju. Ten oproti jednotke zaznamenal asi najväčšie zmeny. Aj v prvom dieli som hral za bojovníka, takže môžem porovnávať. Jednotka bolo v podstate Diablo z pohľadu tretej osoby. Teda stačilo stláčať útok a ono sa to nejako posekalo. V dvojke došlo ku kompletnému prepracovaniu, kedy už je možné údery aj vykrývať, čo dáva súbojom mierne taktický nádych. Vzdialene mi to pripomenulo druhého Zaklínača. Spočiatku som dostával po tlame, pretože som si myslel, že s mojim hurá štýlom prejdem hrou ako nôž maslom, rovnako ako minule. Ale stačilo trocha cviku a prideliť skill pointy na správne miesta a už som rezal hlava nehlava.
Na druhej strane, aby som len nechválil, prvé dve kapitoly sú naplnené obsahom na prasknutie. Tretia je výrazne kratšia a štvrtá je už len záverečný quest. Pritom mapa je dosť rozľahlá a dalo sa tam ešte niečo napchať. Asi časová tieseň alebo kreatívna kríza. Alebo si len niekto nechal priestor pre DLC...
Ak ma autori niečim naozaj vytočili, tak je to vyškrtnutie možnosti spájať rovnaké zbrane a zbroje dokopy za účelom vylepšenia ich vlastností. Minule som tak dohral skoro celú hru so základnými zbraňami vylepšenými tak silno, že ani záverečný boss nebol žiadny problém. Našťastie sa tu dajú spájať aspoň kryštály, takže úplne na tento prvok autori nezanevreli.
Zhodnotenie:
Rovnako ako jednotka, ani druhý diel nie je dokonalý. Nudnejší úvod a zmena súbojového systému ma na začiatku trochu odradili. Stačilo však dať Two Worlds 2 trocha času a vykľula sa z toho podobne zábavná hra ako jej predchodca.
Pro: zábavné súboje, rozsiahly svet, rozmanitá náplň hry
Proti: pomalší úvod, vyškrtnutie mojich obľúbených prvkov z minula