Carrion je indie titul, ktorý ma zlákal svojím spracovaním ale hlavne možnosť hrať za rôsolovitú hmotu, ktorá požiera všetko „humanoidné".
Príbeh je prostý, vlastne ide o to, že ako monštrum sa musíš rozliezť po celom vojensko-výskumnom stredisku. Hra je úplne bez dialógov a ani nepotrebuje nič vysvetľovať, lebo koniec hry je pre každého pochopiteľný,
Ovládanie monštra možno pôsobí trocha krkolomne ale časom sa do toho určite dostanete. Predsa musíte uznať, že nieje jednoduché ukočírovať XY chapadiel. Môžem sa však zaručiť, že časom sa určite dostaví ten slastný pocit z ovládania, keď to monštrum zmáknete a budete to mať úplne pod kontrolou.
Prostredie sa môže zdať trocha jednotvárne a možno niekomu to voniať nebude, ale za to je celkom dosť interaktívne a reaguje na vaše pohyby. Takže pocit z deštrukcie je skvelý, Kľudne môžte vytrhnúť dvere a niekoho s tým umlátiť až k smrti.
Ako som písal trochu vyššie cieľom hry je rozliezť kde sa dá. Na začiatku začínate ako „baby" monštrum a postupne ako získavate DNA a požierate ostatných výskumníkov, tak rastiete. Na každej úrovni má tento „hlien" iné vlastnosti, a tak sa bude bežne stávať, že dobrovoľne-nasilu budete zmenšovať alebo zväčšovať, aby ste mohli prekonať danú lokáciu. Sem-tam narazíte na nejaký puzzle, čo pekne spestrí hru. Stealth sa tu hojne využíva a nieje niekedy rozumné sa postaviť nepriateľovi čelom.
Možno ako jedinú nevýhodu beriem absencia mapy (odkedy príšery používajú mapu však?). Občas sa stane, že hráč bude dezorientovaný a nebude vedieť ako ďalej a to jednotvárne prostredie tomu taktiež neprispieva, avšak to nieje nič čo by sa nedalo prekusnúť a kazilo zážitku z hry.
Hra je skvelá oddychovka, na pár hodin, pokiaľ niekde neskystnete. Na opakovateľnú hratelnosť to moc však nevidím, keďže tu absentuje akýkoľvek endgame content. Možno ak tak na speedrun alebo gameplay, ktorý je dosť chytľavý, keď to dostanete pod ruku.
Odporúčam!
Príbeh je prostý, vlastne ide o to, že ako monštrum sa musíš rozliezť po celom vojensko-výskumnom stredisku. Hra je úplne bez dialógov a ani nepotrebuje nič vysvetľovať, lebo koniec hry je pre každého pochopiteľný,
Ovládanie monštra možno pôsobí trocha krkolomne ale časom sa do toho určite dostanete. Predsa musíte uznať, že nieje jednoduché ukočírovať XY chapadiel. Môžem sa však zaručiť, že časom sa určite dostaví ten slastný pocit z ovládania, keď to monštrum zmáknete a budete to mať úplne pod kontrolou.
Prostredie sa môže zdať trocha jednotvárne a možno niekomu to voniať nebude, ale za to je celkom dosť interaktívne a reaguje na vaše pohyby. Takže pocit z deštrukcie je skvelý, Kľudne môžte vytrhnúť dvere a niekoho s tým umlátiť až k smrti.
Ako som písal trochu vyššie cieľom hry je rozliezť kde sa dá. Na začiatku začínate ako „baby" monštrum a postupne ako získavate DNA a požierate ostatných výskumníkov, tak rastiete. Na každej úrovni má tento „hlien" iné vlastnosti, a tak sa bude bežne stávať, že dobrovoľne-nasilu budete zmenšovať alebo zväčšovať, aby ste mohli prekonať danú lokáciu. Sem-tam narazíte na nejaký puzzle, čo pekne spestrí hru. Stealth sa tu hojne využíva a nieje niekedy rozumné sa postaviť nepriateľovi čelom.
Možno ako jedinú nevýhodu beriem absencia mapy (odkedy príšery používajú mapu však?). Občas sa stane, že hráč bude dezorientovaný a nebude vedieť ako ďalej a to jednotvárne prostredie tomu taktiež neprispieva, avšak to nieje nič čo by sa nedalo prekusnúť a kazilo zážitku z hry.
Hra je skvelá oddychovka, na pár hodin, pokiaľ niekde neskystnete. Na opakovateľnú hratelnosť to moc však nevidím, keďže tu absentuje akýkoľvek endgame content. Možno ak tak na speedrun alebo gameplay, ktorý je dosť chytľavý, keď to dostanete pod ruku.
Odporúčam!
Warhammer 40,000: Dawn of War II - Retribution