Čo nové sa dá o tejto legende napísať po toľkých rokoch? Viacmenej všetko už bolo povedané, preto sa zameriam iba na moje dojmy a postrehy z hrania.

DOOM II som doteraz nikdy nehral a hra je staršia než moja maličkosť, takže som mal isté obavy so zábavnosti titulu, ale tie boli veru zbytočné. Už od začiatku ma chytila retro atmosféra a podarené zvuky príjemne dopĺňali zážitok. Grafika je už dnes veru na smiech a kvalita zvuku v podstate taktiež, ale pri hraní to vôbec nevadilo.

Hlavným ťahúňom hry boli rozmanití nepriatelia a dobre vyskladaný arzenál zbraní. Spolu s košatým dizajnom úrovní som teda vždy dostával niečo iné a nenudil som sa takmer vôbec. K tomu si ešte treba pridať aj radosť z dobre ukrytých secretov a máme tu veľmi chutný recept.

Bohužiaľ mi občas dizajn úrovní narobil aj vrásky na čele, pretože z toľkých tlačidiel, kľúčov a chodieb sa hráč dokáže ľahko stratiť a ani mapa mu občas nepomôže. Našťastie bolo takých momentov iba minimum.

Celkovo som teda dostal veľmi zábavný titul, ktorý aj po rokoch dokáže hráča zaujať. Bohužiaľ sa ten hráč musí preniesť cez zákonite škaredú grafiku, ale s tým snáď každý počíta. Keď si človek dá pozor na orientáciu v úrovniach, arzenál zbraní a všadeprítomná akcia ho udržia pri hraní až do poslednej úrovne, a potom hádam ešte raz!