Nádherný rozprávkový svet a príbeh troch hrdinov. Príde Vám to povedomé? Áno, je to Trine. Tretí diel tejto logickej plošinovky pobudol nejaký ten čas v early accesse a my sa teraz pozrieme na výsledný produkt.
V stopách predchodcov
Bolo by dobré rovno začať s tvrdením, že Trine 3: The Artifacts of Power neprichádza v podstate s ničím novým, čo by sme nepoznali z predchádzajúcich dielov. Znova sa jedná o plošinovku, ktorá sa spolieha na využitie rôznorodých vlastností troch hrdinov (bojovník, zlodejka a mág), krásne prostredie a nutnosť občas zapnúť mozog. Tento základný kameň sa ale ani príliš meniť nedá. Veď potom by z toho mohla vzniknúť úplne iná hra. Niečo ale vývojári zmeniť museli a tak sa rozhodli dať hre kompletnú 3D hrateľnosť.
A tak sa z 2,5D skákačky stala 3D plošinovka na štýl Crasha Bandicoota… Ale to je asi dosť divoké prirovnanie.
Grafika zaujme ale...
Prostredie v každom diely Trine vynikalo svojou pestrosťou a farbami. To ostalo aj dielu najnovšiemu, aj keď je vidno, že niektorým textúram nebol venovaný rovnaký čas ako tým hlavným, ktoré si všimneme hneď. To ale rozhodne neberiem ako mínus a hra na mňa stále pôsobí veľmi efektne.
Potešila ma možnosť nastavenia rôznych stupňov anti-aliasingu, čo nebýva pri plošinovkách pravidlo. Na výber dostanete FXAA, 2xSSAA, 3xSSAA či dokonca FXAA + 4xSSAA. V tomto palec hore.
Ono vlastne grafika ako celok vyznieva príjemne a na Trine 3 sa pozerá nádherne. Dokonca som mal pocit, že každý moment by som chcel odfotiť. Ten istý pocit, ktorý som mal aj pri hraní Grow Home.
… ale to ostatné hlasito škrípe
Hlavnou náplňou hry je teda postupovanie v kapitolách, pričom v každej z nich treba zozbierať čo najviac Trineangles (angličtinári pochopia, že sa jedná o slovo „trojuholníky“ spojené s názvom hry). Tieto trojuholníky nám následne otvárajú portály do ďalších kapitol a bonusových častí.
Samotné bonusové časti sú spravené múdro a na jednu stranu nás hra nenúti ich robiť, ale v podstate predstavujú jediný spôsob, akým sa môžeme dostať do ďalších kapitol, keďže v sebe ukrývajú ďalšie Trineangles. Hra takýmto spôsobom nabáda hráča k podrobnejšiemu preskúmavaniu prostredia, aby mu neunikol žiadny magický trojuholník a mal tak istotu, že ich bude mať dostatok pre pokročenie do ďalšej kapitoly.
Toto hľadanie a rozmýšľanie nad tým, ako niektoré trojuholníky získať, však kazí jedna obrovská chyba, ktorú by som označil za absolútne najväčšiu z celého Trine 3. Kamera v 3D prostredí. Úprimne povedané, v kalendárnom roku 2015 som asi hru s horšou kamerou nehral (až na Hatred). Kamera sa otáča autonómne a vy ju tak nemáte šancu ovládať. To mnohokrát vyústi k tomu, že Vás skrátka štve a máte chuť hru skrátka vypnúť a požiadať o vrátenie peňazí. Kamera spôsobuje tak veľkú bolesť očí a hlavy, že už len kvôli nej by som Trine 3 radšej nikomu neodporučil. A popravde, asi ani neodporučím. Oveľa lepšie spravíte, keď si zahráte Trine 2, ktorá opravila množstvo chýb z jednotky a zároveň ponúka ešte klasickú 2,5D kameru, ktorá Vás nebude pri každom pohybe hrdinu srať.
3D prostredie hre neuberá na kráse, za to jej uberá na hrateľnosti. Celé to 3D prostredie je vývojárom na prd, keďže kamera behá a lieta po všetkých kútoch Merlinovho ksichtu a vy sa len ťažko orientujete, kdeže to máte skočiť.
Škrípe tu naozaj veľa vecí a hráča to dosť často frustruje. Hra sa nevyhla ani bugom a niektorým zaujímavým momentom, kedy vaša ženská postava visí za svoje vlastné lano z priekopy, na čo sa naraz záhadne objaví na pevnej zemi a vy s hrôzou a smiechom zároveň, zisťujete, že tam leží a trepe sa ako ryba na suchu.
Upozorniť musím aj na totálne zmrvené ovládanie na klávesnici. Ak nevlastníte ovládač, budete mať s Trine 3 dosť výrazné problémy, pretože na klávesnici je to (podľa mňa) nehrateľné.
Nevyužitý potenciál
Trine 3 prišiel s ambicióznym nápadom, presunúť úspešnú sériu do 3D prostredia, no stroskotal na plnej čiare. Príbeh aj princípy ostali rovnaké, ale presun z 2,5D do 3D fakt nevyšiel a nefunguje to. V recenzii nespomínam vlastnosti hrdinov, pretože mi to už ani nepríde dôležité. Fanúšikovia prvých dvoch dielov určite vedia schopnosti všetkých troch postáv a vy ostatní ste si už určite domysleli sami, čo takého asi dokáže bojovník, zlodejka a mág. Ale pre poriadok vysvetlím…
Bojovník používa meč a je stelesnenie hrubej sily. Rozum používa málokedy a jeho schopnosti sú obmedzené na útok mečom, náraz do predmetov, obranu štítom a kĺzanie vo vzduchu za pomoci spomínaného štítu (dobre, tak to ste si asi nedomysleli…). Zlodejka je mrštná a rýchla. Dokáže strieľať z luku a priťahovať / zaväzovať predmety lanom. Mág dokáže vyčarovať bedničku, ktorá sa hodí na riešenie niektorých puzzlov (k nim sa ešte dostaneme) a taktiež dokáže presúvať predmety po vzduchu. Čiže základné veci, ktoré sú obsiahnuté vo väčšine hier, kde sa objavujú rôzne postavy.
Puzzly… Toto je vec, na ktorom predchádzajúce diely výrazne stavali. Trine 3 ich pochopiteľne obsahuje taktiež, ale ich nevyváženosť Vás znova dostane do kolien. Niektoré riešenia sú zábavné, logické a primerane náročné, no na jeden takýto puzzle pripadá ďalších 5 nevyvážených, nelogických, príliš jednoduchých alebo príliš náročných puzzlov, ktoré opäť kazia celkový dojem z inak fajn hry.
Nechcem Trine 3 podhodnotiť, ale môj dojem je skrátka trpký. Neustále mám pocit, že to nefunguje a stále ma niečo štve. Občasné chvíle, kedy hra funguje tak ako má, keď je kamera v pokoji a prostredie okúzlujúce, sú nádherné. Až do chvíle, kedy sa kamera znova nevráti do starých koľají a utrpenie pokračuje.
Finálny verdikt
Všetky tieto problémy zaklincujeme krátkou hernou dobou, ktorá sa ani pri detailnom preskúmavaní prostredia nevyšplhá nad 5 hodín a viac-menej klasickým príbehom, kedy sa naša skupina hrdinov vydáva zachrániť nejaké kráľovstvo.
Čo Trine 3 ale zvláda na výbornú, je kúzelné rozprávkové prostredie, pútavý rozprávač, skvelý hudobný sprievod od Ariho Pulkkinena, prekrásna grafika a niektoré vtipné momenty, kedy hra použije svoj decentný a ľahko stráviteľný humor. Bodíky do koncového hodnotenie pridáva aj prítomnosť Steam Workshopu a editora, kde môžu hráči vytvárať vlastný obsah a ponúkať ho ostatným na stiahnutie. Už z toho vzišlo zopár zaujímavých levelov, takže odporúčam vyskúšať.
Okrem toho ale Trine 3 získava nálepku suverénne najhoršieho dielu série a keď sa ešte niekedy dočkáme pokračovania, tak poprosíme už bez 3D prostredia a s dlhším, zaujímavejším príbehom.
ZÁVER
Priemerná plošinovka, ktorá oplýva krásnym prostredím, kúzelnou grafikou, krátkou hernou dobou, nefungujúcim 3D prostredím a OTRASNOU kamerou, ktorá pôsobí ako ihla v zadku. Neodporúčam v podstate nikomu, pretože je múdrejšie zaplatiť menej peňazí, za lepšie, predchádzajúce diely.
V stopách predchodcov
Bolo by dobré rovno začať s tvrdením, že Trine 3: The Artifacts of Power neprichádza v podstate s ničím novým, čo by sme nepoznali z predchádzajúcich dielov. Znova sa jedná o plošinovku, ktorá sa spolieha na využitie rôznorodých vlastností troch hrdinov (bojovník, zlodejka a mág), krásne prostredie a nutnosť občas zapnúť mozog. Tento základný kameň sa ale ani príliš meniť nedá. Veď potom by z toho mohla vzniknúť úplne iná hra. Niečo ale vývojári zmeniť museli a tak sa rozhodli dať hre kompletnú 3D hrateľnosť.
A tak sa z 2,5D skákačky stala 3D plošinovka na štýl Crasha Bandicoota… Ale to je asi dosť divoké prirovnanie.
Grafika zaujme ale...
Prostredie v každom diely Trine vynikalo svojou pestrosťou a farbami. To ostalo aj dielu najnovšiemu, aj keď je vidno, že niektorým textúram nebol venovaný rovnaký čas ako tým hlavným, ktoré si všimneme hneď. To ale rozhodne neberiem ako mínus a hra na mňa stále pôsobí veľmi efektne.
Potešila ma možnosť nastavenia rôznych stupňov anti-aliasingu, čo nebýva pri plošinovkách pravidlo. Na výber dostanete FXAA, 2xSSAA, 3xSSAA či dokonca FXAA + 4xSSAA. V tomto palec hore.
Ono vlastne grafika ako celok vyznieva príjemne a na Trine 3 sa pozerá nádherne. Dokonca som mal pocit, že každý moment by som chcel odfotiť. Ten istý pocit, ktorý som mal aj pri hraní Grow Home.
… ale to ostatné hlasito škrípe
Hlavnou náplňou hry je teda postupovanie v kapitolách, pričom v každej z nich treba zozbierať čo najviac Trineangles (angličtinári pochopia, že sa jedná o slovo „trojuholníky“ spojené s názvom hry). Tieto trojuholníky nám následne otvárajú portály do ďalších kapitol a bonusových častí.
Samotné bonusové časti sú spravené múdro a na jednu stranu nás hra nenúti ich robiť, ale v podstate predstavujú jediný spôsob, akým sa môžeme dostať do ďalších kapitol, keďže v sebe ukrývajú ďalšie Trineangles. Hra takýmto spôsobom nabáda hráča k podrobnejšiemu preskúmavaniu prostredia, aby mu neunikol žiadny magický trojuholník a mal tak istotu, že ich bude mať dostatok pre pokročenie do ďalšej kapitoly.
Toto hľadanie a rozmýšľanie nad tým, ako niektoré trojuholníky získať, však kazí jedna obrovská chyba, ktorú by som označil za absolútne najväčšiu z celého Trine 3. Kamera v 3D prostredí. Úprimne povedané, v kalendárnom roku 2015 som asi hru s horšou kamerou nehral (až na Hatred). Kamera sa otáča autonómne a vy ju tak nemáte šancu ovládať. To mnohokrát vyústi k tomu, že Vás skrátka štve a máte chuť hru skrátka vypnúť a požiadať o vrátenie peňazí. Kamera spôsobuje tak veľkú bolesť očí a hlavy, že už len kvôli nej by som Trine 3 radšej nikomu neodporučil. A popravde, asi ani neodporučím. Oveľa lepšie spravíte, keď si zahráte Trine 2, ktorá opravila množstvo chýb z jednotky a zároveň ponúka ešte klasickú 2,5D kameru, ktorá Vás nebude pri každom pohybe hrdinu srať.
3D prostredie hre neuberá na kráse, za to jej uberá na hrateľnosti. Celé to 3D prostredie je vývojárom na prd, keďže kamera behá a lieta po všetkých kútoch Merlinovho ksichtu a vy sa len ťažko orientujete, kdeže to máte skočiť.
Škrípe tu naozaj veľa vecí a hráča to dosť často frustruje. Hra sa nevyhla ani bugom a niektorým zaujímavým momentom, kedy vaša ženská postava visí za svoje vlastné lano z priekopy, na čo sa naraz záhadne objaví na pevnej zemi a vy s hrôzou a smiechom zároveň, zisťujete, že tam leží a trepe sa ako ryba na suchu.
Upozorniť musím aj na totálne zmrvené ovládanie na klávesnici. Ak nevlastníte ovládač, budete mať s Trine 3 dosť výrazné problémy, pretože na klávesnici je to (podľa mňa) nehrateľné.
Nevyužitý potenciál
Trine 3 prišiel s ambicióznym nápadom, presunúť úspešnú sériu do 3D prostredia, no stroskotal na plnej čiare. Príbeh aj princípy ostali rovnaké, ale presun z 2,5D do 3D fakt nevyšiel a nefunguje to. V recenzii nespomínam vlastnosti hrdinov, pretože mi to už ani nepríde dôležité. Fanúšikovia prvých dvoch dielov určite vedia schopnosti všetkých troch postáv a vy ostatní ste si už určite domysleli sami, čo takého asi dokáže bojovník, zlodejka a mág. Ale pre poriadok vysvetlím…
Bojovník používa meč a je stelesnenie hrubej sily. Rozum používa málokedy a jeho schopnosti sú obmedzené na útok mečom, náraz do predmetov, obranu štítom a kĺzanie vo vzduchu za pomoci spomínaného štítu (dobre, tak to ste si asi nedomysleli…). Zlodejka je mrštná a rýchla. Dokáže strieľať z luku a priťahovať / zaväzovať predmety lanom. Mág dokáže vyčarovať bedničku, ktorá sa hodí na riešenie niektorých puzzlov (k nim sa ešte dostaneme) a taktiež dokáže presúvať predmety po vzduchu. Čiže základné veci, ktoré sú obsiahnuté vo väčšine hier, kde sa objavujú rôzne postavy.
Puzzly… Toto je vec, na ktorom predchádzajúce diely výrazne stavali. Trine 3 ich pochopiteľne obsahuje taktiež, ale ich nevyváženosť Vás znova dostane do kolien. Niektoré riešenia sú zábavné, logické a primerane náročné, no na jeden takýto puzzle pripadá ďalších 5 nevyvážených, nelogických, príliš jednoduchých alebo príliš náročných puzzlov, ktoré opäť kazia celkový dojem z inak fajn hry.
Nechcem Trine 3 podhodnotiť, ale môj dojem je skrátka trpký. Neustále mám pocit, že to nefunguje a stále ma niečo štve. Občasné chvíle, kedy hra funguje tak ako má, keď je kamera v pokoji a prostredie okúzlujúce, sú nádherné. Až do chvíle, kedy sa kamera znova nevráti do starých koľají a utrpenie pokračuje.
Finálny verdikt
Všetky tieto problémy zaklincujeme krátkou hernou dobou, ktorá sa ani pri detailnom preskúmavaní prostredia nevyšplhá nad 5 hodín a viac-menej klasickým príbehom, kedy sa naša skupina hrdinov vydáva zachrániť nejaké kráľovstvo.
Čo Trine 3 ale zvláda na výbornú, je kúzelné rozprávkové prostredie, pútavý rozprávač, skvelý hudobný sprievod od Ariho Pulkkinena, prekrásna grafika a niektoré vtipné momenty, kedy hra použije svoj decentný a ľahko stráviteľný humor. Bodíky do koncového hodnotenie pridáva aj prítomnosť Steam Workshopu a editora, kde môžu hráči vytvárať vlastný obsah a ponúkať ho ostatným na stiahnutie. Už z toho vzišlo zopár zaujímavých levelov, takže odporúčam vyskúšať.
Okrem toho ale Trine 3 získava nálepku suverénne najhoršieho dielu série a keď sa ešte niekedy dočkáme pokračovania, tak poprosíme už bez 3D prostredia a s dlhším, zaujímavejším príbehom.
ZÁVER
Priemerná plošinovka, ktorá oplýva krásnym prostredím, kúzelnou grafikou, krátkou hernou dobou, nefungujúcim 3D prostredím a OTRASNOU kamerou, ktorá pôsobí ako ihla v zadku. Neodporúčam v podstate nikomu, pretože je múdrejšie zaplatiť menej peňazí, za lepšie, predchádzajúce diely.
Painkiller