Tak a mám za sebou prvú (a dúfajme, že nie poslednú) hru z univerza Pána Prsteňov. Dlho som obchádzal obe filmové trilógie, až kým som si k nim nenašiel cestu. A s hrami to bolo podobné. V dobe vydania ma War in the North absolútne ničím neoslovil. Kombinácia fantasy a RPG pre mňa bola vtedy priam odstrašujúca. Ale s vekom človek (väčšinou) prichádza k rozumu a tak som hre od Snowblind Studios nakoniec dal šancu. A urobil som dobre.

Ako ste si už z popisu mohli prečítať, jedná sa o akčné RPG, alebo skôr čistokrvnú rúbačku s nejakými tými RPG prvkami, aby som bol presný. Hra síce ponúka kooperáciu s dvoma ďalšími hráčmi, ale ja som ju prešiel pekne sám na vlastnú päsť, teda s parťákmi ovládanými umelou inteligenciou.
Na začiatku mi hra dala na výber z troch postáv a to je to najhoršie, čo ma v hrách môže stretnúť. Nech sa už rozhodnem akokoľvek, skôr či neskôr svoju voľbu oľutujem.
Tentokrát som si vybral rangera Eradana, ktorý by sa v skratke dal označiť ako fantasy variácia na klasického riflemana z military strieľačiek. Z chladných zbraní som si hneď na začiatku obľúbil veľké obojručné meče a postupne som sa naučil využívať aj prednosti sekundárnej zbrane – luku. V podstate sa mi podarilo skrížením Aragorna s Legolasom vytvoriť ultimátny stroj na smrť a po osvojení všetkých dôležitých schopností sa zo mňa stal ultimátny stroj na smrť a nočná mora všetkých škriatkov, orkov, nemŕtvych... :D

Keďže ide o licencovanú hru, postavy ktoré na svojich cestách stretnete nie sú vždy len anonymné výtvory autorov, ale dojde aj na starých známych. Potešilo ma, že som si mohol pokecať s Elrondom, Aragornom, Gimlim, Gandalfom, Frodom a dokonca aj s Bilbom, okolo ktorého sa viaže jeden celkom zábavný vedľajší quest. Koniec koncov, celkové previazanie so známymi udalosťami a faktami je spracované na výbornú.

Trochu rozpačitý som bol zo súbojového systému. Hoci nečakám, aby každá rúbačka obsahovala bžilión komb ako Mortal Kombat alebo Tekken, napriek tomu by pestrejšia škála úderov nebola na škodu. Zaujímavým prvkom súbojov je tzv. hero mode, ktorý funguje tak, že po spôsobení určitého množstva poškodenia nepriateľovi sa nad ním objaví symbol a ak sa ho hráčovi podarí trafiť silným útokom, hlavný hrdina sa začne oháňať s nebývalou eleganciou a silou až dokým neinkasuje úder od nepriateľa. Vďaka tomu sú súboje omnoho zábavnejšie a variabilnejšie a jedná sa o vítané osvieženie.

Čo sa týka technického spracovania, veľa výhrad nemám. Graficky hra spadá do dobového priemeru, teda vyložene nepoteší ani neurazí a rozpoznať postavy známe z filmov nie je problém.
Pokiaľ ide o zvukovú stránku, svoje herné proťajšky nenadabovali všetci herci z filmov, ale keďže som ich v pôvodnom znení aj tak nevidel, nie je to pre mňa taký problém.

Z negatívnych komentárov a recenzií som nadobudol dojem, že ľudia od hry čakali niečo celkom iné ako to, čo im nakoniec ponúkla. Ja ako hráč hlavne strieľacích hier som bol práve naopak, príjemne prekvapený. Do rúk sa mi dostala príjemne odsypávajúca akčná rúbačka s občasnými rozhovormi a nejakým tým rozdeľovaním skúsenostných bodov. Zjednodušene povedané – taký modernejší Golden Axe.