Dark Souls 2 má veľmi špecifickú atmosféru, ktorú vlastne žiadna iná hra okrem tejto série nemá. Všetky tie odkazy od iných hráčov, možné útoky, pomoc na nezdolateľných bossov vytvárajú neopakovateľnú atmosféru. Pocit, že v tom svete neumieram sám, že tam umrelo tisíc ďalších hráčov, že spolu nepriamo putujeme, pomáhame si alebo si ideme kruto po krku.

Hra obsahuje veľa rôznych prostredí so svojimi vlastnými druhmi nepriateľov a bossov. Ešte v žiadnej inej hre som sa tak na bossov netešil, majú unikátny vzhľad a špecifický postup boja (aj keď my niektorí prišli trochu odfláknutí a nezaujímaví). Bavila ma obtiažnosť, kde hlavne v prvých hodinách som si musel dávať veľmi veľký pozor do koho a kam sa pustím. Ukladacie ohníky majú atmosféru dobrodružných výprav, z ktorých už niet návratu.

Nahral som v hre 50 spokojných hodín a nebyť slabšej grafiky (Gutter alebo Shaded Woods vypadajú ako z pred 15 rokov) a niektorých prostredí, ktoré ma vôbec nebavili, tak by som bol spokojný maximálne.