Jedna z prvých lastovičiek, ktorá sa chcela zviesť na úspechu filmovej trilógie Pána Prsteňov. Musím sa priznať, že najprv som jej to baštil. Hra bola postavená na knižnej licencii, čo sľubovali momenty ako Staroles, Mohylové vrchy alebo stretnutie s Tomom Bombadilom.

Úvod hry je trochu rozvláčny, to však aj kniha. Necháva nám určitý priestor na zoznámenie so štyrmi hlavnými Hobitmi. Otázne ako veľmi by to hráča zaujímalo, ak by nešlo o tak lukratívnu adaptáciu. Moment, kedy som naozaj spozornel bol až samotný odchod z Shire, resp. z Hobitova - Frodo sa mal vyhýbať čiernym jazdcom, odlákavať ich pozornosť a postupne sa dostávať ďalej a ďalej. Jednoduché ale atmosférické stealth prvky rozhodne boli niečím zaujímavým, tak ako aj neskorší postup Starolesom, stretnutie s Tomom Bombadilom a Starou Vŕbou. Mohylové vrchy boli už pomerne akčné, no po nutnom opatrnom postupe to hráčovi nevadilo, naopak konečne sa mohol poriadne vyblbnúť, hoci stále si musel dávať pozor, lebo hobit nie je žiaden Rambo. Takto postupne príbeh napredoval až po uzatvorenie prvej knihy Elrondovou radou a ja som bol spokojný - hra mala akciu, no stále sa držala aj príbehových zložiek a hoci lokácie neboli gigantické, vedeli navodiť správnu atmosféru a hlavne pocit, že naozaj niekam cestujeme krajinou.

No potom, ako hra vypľula hráča v druhej polovici sa hra dosť zmenila. Všetky tie atmosférou ovplývajúce pomalé momenty boli preč a mali sme tu obyčajnú rubačku, ktorá príbehovým zložkám a postavám už priestor nevedela dať. I zo samotného Gandalfa sa stalo niečo, čomu sa snažil Tolkien vyhnúť - čarodejník Rambo poloboh. Je to smutné, priznám sa, že nielen pre toto som hru nakoniec nedohral. Ako keby fakt niekto zlepil dve rôzne hry dokopy. I pre svoje nedostatky pomerne uchádzajúcu prvú polovicu a potom tú akčnú druhú, kde boli tie príbehové momenty a "mierumilovné lokácie" zosekané alebo absentujúce...