The Simpsons: Hit & Run
====================
Očakával som toho veľa, kvalitný humor, dobrý príbeh a aj trošku znovuhrateľosť. Čo som dostal? Nič, absolutne nič. Už na začiatku som bol neprijemne prekvapený absenciou titulkov, takže z príbehu nič nemám. Kamera strašne nemotorná a tak blbá, že ma to občas vytáčalo do zurivosti. Myš vám vôbec netreba a všetko sa hrá čiste na klávesnici.
Tieto neduhy boli hned na začiatku. Postupne čo som hlbšie šiel do hry, tak som zistil, že hra mi absolutne nič neponúka. Nekonečné zbieranie mincí a kartičiek ma neláka. Po čase vás hra sama núti zbierať tieto veci a to tak, že ak si nekúpite sprostý nový oblek alebo nové fáro, tak nepokračujete dalej. Pre mňa najhoršia vec na tejto hre je časovač, ktorý je v každej misií. Neskutočne sa všetko opakuje od začiatku až po koniec hry. Základné disciplíny sú búranie aut, preteky aut, sbieranie nejakých vecí a väčšinou na čas. Čo som ocenil na hre, tak to možnosť preskočenia misie. Niektoré misie boli fakt ťažké!
Základný mechanizmus v hre je jazdenie po oblasti. Zámerne som použil toto slovo. Je to vlastne jedná hlavná cesta s nejakými vedľajšími, ktoré sa na seba napájajú. Takže sa vôbec nestratíte a ani netreba mapu. Všetko vám ukazujú šipky na ceste. Celkovo v hre sú tri oblasti a 7 kapitol. Ked začínate novú kapitolu, tak vždy v novej oblasti. Oblasti sa po 3tej kapitole opakujú, len s malým odlíšením typu deň a noc.
V hre som objavil celkom dosť nedostatkov typu, že prečo ked hrám za Marge musím isť do bartovej izby cez okno? Prečo Bart má pod oknom rohožku typu Welcome? Prečo mi hra pokladá, že misiu som nesplnil, ked mám ešte posledné 3 sekundy a posledný item 1 meter pred sebou? Ako mám zničiť obrnenú dodávku, ked mám iba auto, ktoré absolútne na to nevyhovuje a nemám možnosť si ho ani vymeniť. Atmosféra hry je síce pekná na oko, stretávate známe postavy zo seriálu, ale nič viac.
Kto má skutočne rád serial a je ich verný fanúšik, tak nech hre dá šancu. Ostatný ruky preč!
====================
Očakával som toho veľa, kvalitný humor, dobrý príbeh a aj trošku znovuhrateľosť. Čo som dostal? Nič, absolutne nič. Už na začiatku som bol neprijemne prekvapený absenciou titulkov, takže z príbehu nič nemám. Kamera strašne nemotorná a tak blbá, že ma to občas vytáčalo do zurivosti. Myš vám vôbec netreba a všetko sa hrá čiste na klávesnici.
Tieto neduhy boli hned na začiatku. Postupne čo som hlbšie šiel do hry, tak som zistil, že hra mi absolutne nič neponúka. Nekonečné zbieranie mincí a kartičiek ma neláka. Po čase vás hra sama núti zbierať tieto veci a to tak, že ak si nekúpite sprostý nový oblek alebo nové fáro, tak nepokračujete dalej. Pre mňa najhoršia vec na tejto hre je časovač, ktorý je v každej misií. Neskutočne sa všetko opakuje od začiatku až po koniec hry. Základné disciplíny sú búranie aut, preteky aut, sbieranie nejakých vecí a väčšinou na čas. Čo som ocenil na hre, tak to možnosť preskočenia misie. Niektoré misie boli fakt ťažké!
Základný mechanizmus v hre je jazdenie po oblasti. Zámerne som použil toto slovo. Je to vlastne jedná hlavná cesta s nejakými vedľajšími, ktoré sa na seba napájajú. Takže sa vôbec nestratíte a ani netreba mapu. Všetko vám ukazujú šipky na ceste. Celkovo v hre sú tri oblasti a 7 kapitol. Ked začínate novú kapitolu, tak vždy v novej oblasti. Oblasti sa po 3tej kapitole opakujú, len s malým odlíšením typu deň a noc.
V hre som objavil celkom dosť nedostatkov typu, že prečo ked hrám za Marge musím isť do bartovej izby cez okno? Prečo Bart má pod oknom rohožku typu Welcome? Prečo mi hra pokladá, že misiu som nesplnil, ked mám ešte posledné 3 sekundy a posledný item 1 meter pred sebou? Ako mám zničiť obrnenú dodávku, ked mám iba auto, ktoré absolútne na to nevyhovuje a nemám možnosť si ho ani vymeniť. Atmosféra hry je síce pekná na oko, stretávate známe postavy zo seriálu, ale nič viac.
Kto má skutočne rád serial a je ich verný fanúšik, tak nech hre dá šancu. Ostatný ruky preč!
Warhammer 40,000: Dawn of War II - Retribution
Pro: Soundtrack, grafika, atmosféra
Proti: kamera, ovládanie, absencia titulkov, nelogickosť, stereotyp