Paliason
Dynamický adrenalínový retro výplach v kyberpunkovom svete, plnom blikajúcich neónových svetiel a farieb všetkého druhu. Doporučuje 9 z 10-tich epileptikov.
Akcia si ide prvé husle. Na oddychovanie sa tu nehrá. Je to ako sadnúť do auta s prestrihnutými brzdovými hadičkami na vrchole obrovskej hory, otočiť klúčikom a pridať plyn. Šialená jazda bez zastavenia až do finále.
Kybernetický zabiják Johnny Turbo je fešák na prvý pohľad. Jeho telo plné implantátov mu dáva viacero schopností a výhod, ktoré sú proti enormnej presile dosť užitočné.
Spolu so smrtiacim zbraňovým arzenálom vie narobiť behom pár sekúnd totálne jatky.
Zbrane prevážne "tradičného strihu", majú sekundárny režim strelby a postupne v hre sú pre ne dostupné aj rôzne vylepšenia. Je to pestré, bavilo ma použivať všetko, najviac ale dvojhlavňový gulomet a pumpovaciu brokovnicu.
Hrateľnosť je vyladená k dokonalosti. Okamžite sa mi vryla pod kožu. Zásluhu na tom má rýchly pohyb a super presné ovládanie. Tu môžem len s posmeškom odkázať Johnnyho vztýčený prostredník všetkým herným pseudo-hrdinom, čo zvládnu max. 3 sekundy behu rýchlosťou "dôchodcu s chodítkom".
Futuristické mesto vyzerá fantasticky. Správnu sci-fi atmosféru dopĺňa vynikajúca elektronická hudba.
Každý level má svoju skladbu, ktorá dokonalo pasuje k tomuto kyberpunkovému štýlu.
Grafika nezaostáva a je rovnako kvalitná, podporuje hromadu moderných efektov, nemám jedinej námietky. Ozvučenie mi prišlo ale dosť priemerné. Zbrane znejú strašne "slabo", ako nejaké airsoft hračky. Zvukový mix celkovo je nevyvážený. Niektoré zvuky moc nahlas, iné napr. čvachtanie krvi velmi potichu. Dážd nieje počuť vobec. Aj rôzne zvuky rušného mestského prostredia mi tam chýbali.
Hru som prešiel na štvrtú obtiažnosť (z piatich) a poviem na rovinu, že čelo sa mi orosilo, ako už dlho nie.
V poslednej tretine bolo viacero situácií, kedy som len tak-tak nevyhodil myš s klávesnicou von oknom.
Zákerne rozmiestnení nepriatelia, časové limity, a do toho rôzne pasce. Nečudoval by som sa, keby to veľa hráčov v určitej fáze zabalí a v momente klikne na uninstall.
A súboje s bossmi? To sú ešte len poriadne silné šálky kávy! Teraz sa už síce usmievam, ale nejedenkrát som bol zúfalý a nariekal, že to nedám, to nieje šanca zabiť.
Jedinú väčšiu výtku mám k prepálenej dĺžke. Tvorcovia mali silné nutkanie naťahovať čas, čo to dá.
Je to vyčerpávajúci 20-hodinový maratón. Pocitovo mi to pripadalo aj na 30. Hlavne v poslednej tretine, nekonečné vlny nepriatelov, nekonečné levely, a koniec oddiaľovaný ako naschvál.
Vďaka dobrej hrateľnosti, muzike a dávkovaní max. hodinu denne, som to nevzdal a vydržal až do spásneho konca.
Akcia si ide prvé husle. Na oddychovanie sa tu nehrá. Je to ako sadnúť do auta s prestrihnutými brzdovými hadičkami na vrchole obrovskej hory, otočiť klúčikom a pridať plyn. Šialená jazda bez zastavenia až do finále.
Kybernetický zabiják Johnny Turbo je fešák na prvý pohľad. Jeho telo plné implantátov mu dáva viacero schopností a výhod, ktoré sú proti enormnej presile dosť užitočné.
Spolu so smrtiacim zbraňovým arzenálom vie narobiť behom pár sekúnd totálne jatky.
Zbrane prevážne "tradičného strihu", majú sekundárny režim strelby a postupne v hre sú pre ne dostupné aj rôzne vylepšenia. Je to pestré, bavilo ma použivať všetko, najviac ale dvojhlavňový gulomet a pumpovaciu brokovnicu.
Hrateľnosť je vyladená k dokonalosti. Okamžite sa mi vryla pod kožu. Zásluhu na tom má rýchly pohyb a super presné ovládanie. Tu môžem len s posmeškom odkázať Johnnyho vztýčený prostredník všetkým herným pseudo-hrdinom, čo zvládnu max. 3 sekundy behu rýchlosťou "dôchodcu s chodítkom".
Futuristické mesto vyzerá fantasticky. Správnu sci-fi atmosféru dopĺňa vynikajúca elektronická hudba.
Každý level má svoju skladbu, ktorá dokonalo pasuje k tomuto kyberpunkovému štýlu.
Grafika nezaostáva a je rovnako kvalitná, podporuje hromadu moderných efektov, nemám jedinej námietky. Ozvučenie mi prišlo ale dosť priemerné. Zbrane znejú strašne "slabo", ako nejaké airsoft hračky. Zvukový mix celkovo je nevyvážený. Niektoré zvuky moc nahlas, iné napr. čvachtanie krvi velmi potichu. Dážd nieje počuť vobec. Aj rôzne zvuky rušného mestského prostredia mi tam chýbali.
Hru som prešiel na štvrtú obtiažnosť (z piatich) a poviem na rovinu, že čelo sa mi orosilo, ako už dlho nie.
V poslednej tretine bolo viacero situácií, kedy som len tak-tak nevyhodil myš s klávesnicou von oknom.
Zákerne rozmiestnení nepriatelia, časové limity, a do toho rôzne pasce. Nečudoval by som sa, keby to veľa hráčov v určitej fáze zabalí a v momente klikne na uninstall.
A súboje s bossmi? To sú ešte len poriadne silné šálky kávy! Teraz sa už síce usmievam, ale nejedenkrát som bol zúfalý a nariekal, že to nedám, to nieje šanca zabiť.
Jedinú väčšiu výtku mám k prepálenej dĺžke. Tvorcovia mali silné nutkanie naťahovať čas, čo to dá.
Je to vyčerpávajúci 20-hodinový maratón. Pocitovo mi to pripadalo aj na 30. Hlavne v poslednej tretine, nekonečné vlny nepriatelov, nekonečné levely, a koniec oddiaľovaný ako naschvál.
Vďaka dobrej hrateľnosti, muzike a dávkovaní max. hodinu denne, som to nevzdal a vydržal až do spásneho konca.
Všivák
MCZ
Phoenix
Keith T. Maxwell
Pro: bleskovo rýchla a plynulá AKCIA, cyberpunk prostredie, grafika, hudba, gorefest, ovládanie, obtiažnosť, mech
Proti: zvuky, prepálená dlžka levelov, automatické checkpointy občas velmi vzdialené