Road to Berlin by sa dal označiť s trochou nadhľadu a prižmúrenými očami ako budgetový Call of Duty/Medal of Honor (myslím tie diely z 2. svetovej pochopiteľne).

Hráč sa ujíma úlohy agenta OSS, ktorý musí prejsť niekoľkými (a že ich veľa nie je) vražednými misiami.
Náplň misií nie je veľmi originálna a často sa opakuje. Väčšinu hry vyhadzujete niečo do vzduchu a popri tom skosíte niekoľko nacistov.
Zbraňový arzenál je obmedzený iba na americké zbrane a tiež ich nie je veľa.
Nepriatelia veľa inteligencie nepobrali, no nezdalo sa mi, že by sa ochotne hádzali pred hlaveň môjho samopalu.

Samostatnou kapitolou je veľmi nadčasový a revolučný systém "uzdravovania". Taký nadčasový, že svojho času nenašiel pochopenie verejnosti.
V praxi to vyzeralo asi takto: nedostatočne som sa kryl, preto ma nepriatelia takmer rozstrieľali ako ementál. Lenže autohealu sa tu nedočkáte a ani žiadnu lekárničku sa mi nepodarilo nájsť. Koľko zdravia máte, s toľkým pokračujete.
Teraz ste už asi pochopili prečo som to slovo dal do úvodzoviek. Fakt revolučný nápad.

Ku grafickej stránke sa toho pochváliť veľmi nedá, textúry sú roztrasené, modely taktiež nepatria k najkrajším, no aspoň, a to je myslím najhlavnejšie, hýbe sa svižne aj na archaických zostavách (dokonca ani mne to vôbec netrhlo).
Hore v popise je uvedené, že hra beží Unreal Engine 2, ale skôr by som podľa vizuálu usúdil, že je to prvá generácia. To je len taký detail.

Verdikt:
Celkovo to nie je žiadna sláva, nedostatkov má hra viac než dosť, no na druhej strane, ak sa už na to dáte, ubehne Vám to rýchlejšie, než by ste si mysleli (na easy cca 2 hodiny).