Hororovým hrám sa kvôli môjmu krehkému srdcu značne vyhýbam, ale keďže sa mi veľmi ťažko hľadala hra do výzvy „Bdím, či spím?“ a v mesačných hrách pre predplatiteľov PS+ bol prednedávnom Alan Wake 2, ktorý je pre základnú kategóriu ako stvorený, musel som prekonať svoje normy. Premýšľal som najprv aj nad odohraním prvého dielu, ale kamarát mi ho neodporučil, tak som si pozrel rýchlu rekapituláciu, aby som bol v obraze a pustil som sa do druhej časti.
Z počiatku príbeh pôsobí ako klasická detektívka z hororu, prieskum miesta činu, vypočúvanie svedkov, ale pitva obete rituálnej vraždy nám toho odhalí viac než by sme očakávali. Saga Anderson, agentka F.B.I., nájde stránku z príbehu, ktorý detailne opisuje, čo sa má stať, a keď sa to naozaj začne diať, je len v našom najlepšom záujme príbeh nasledovať. V mestečku Bright Falls a jeho blízkom okolí, kde pred trinástimi rokmi zmizol spisovateľ Alan Wake, sa opäť dejú paranormálne udalosti, a ostáva na nás celú situáciu vyriešiť, než sa stane niečo nežiadúce. Saga na riešenie všetkých činov využíva svoj Mind Place, kde si pomocou nástenky vizualizuje jednotlivé prípady získanými indíciami. Postupne po vrstvách odkrýva záhadu okolia Bright Falls, a snaží sa prevrátiť príbeh na svoju stranu.
Nesmie chýbať ani samotný Alan Wake, ktorý je uviaznutý v takzvanom Dark Place, kde sa pomocou riešenia vrážd snaží dostať späť do skutočného sveta. Tie však nie sú na prvý pohľad také jednoduché. Alan musí využiť svoje spisovateľské schopnosti, aby prepísal dané situácie a dostal sa tak k odpovediam, ktoré vo vraždách hľadal. Na to aby sa však dostal z Dark Place, musí sa spojiť a spolupracovať so Sagou.
Príbeh bol pre mňa od začiatku až po samotný koniec absolútne pútavý. Keď sa išlo do tuhého, tak som pomaly aj ja začal spochybňovať, čo je realita a čo fikcia, pretože psychologický aspekt hry si nezahráva s mysľou Sagy a Alana, ale aj tými našimi. Čo sa týka hororového aspektu, tak samozrejme som sa pri každom jumpscare zľakol, ale postupne som si na to zvykol. Alebo som si to aspoň myslel, kým ma hra znova nepresvedčila o opaku a skoro mi vyletelo z hrudi srdce.
Všetkému skvelo dopomáhali aj vedľajšie postavy, ktoré boli taktiež perfektne napísané a každá mala svoju jedinečnú úlohu, aj keď nie všetky nám boli vysvetlené (pozerám sa na vás Ahti a Mr. Door). V hre nechýbali ani zberateľské predmety, ktoré boli úzko späté s postavami a príbehom a neboli tam len ako nejaká náhodná výplň herného času. Podarilo sa mi ich pozbierať všetky, čo dokazuje aj zisk Platinum Trophy, ale z čoho som bol nahnevaný a sklamaný bolo, že mi ušli iba 3, či 4 indície do zložiek v Mind Place, za čo našťastie nie je achievement. Nesmiem vynechať pochvalu aj pre grafiku, lebo som bol fakt ohúrený ako prenádherným Bright Falls a okolím, tak aj strachom kŕmeným Dark Place.
Vskutku som prekvapený ako sa hra z hororového žánru stala jednou z mojich najobľúbenejších. To však nemení nič a ostatným hororovým hrám sa pokúsim nepriblížiť. Jedinou výnimkou pravdepodobne budú DLC-čka a prvý diel.
Herná výzva 2025 - Bdím, či spím?
Z počiatku príbeh pôsobí ako klasická detektívka z hororu, prieskum miesta činu, vypočúvanie svedkov, ale pitva obete rituálnej vraždy nám toho odhalí viac než by sme očakávali. Saga Anderson, agentka F.B.I., nájde stránku z príbehu, ktorý detailne opisuje, čo sa má stať, a keď sa to naozaj začne diať, je len v našom najlepšom záujme príbeh nasledovať. V mestečku Bright Falls a jeho blízkom okolí, kde pred trinástimi rokmi zmizol spisovateľ Alan Wake, sa opäť dejú paranormálne udalosti, a ostáva na nás celú situáciu vyriešiť, než sa stane niečo nežiadúce. Saga na riešenie všetkých činov využíva svoj Mind Place, kde si pomocou nástenky vizualizuje jednotlivé prípady získanými indíciami. Postupne po vrstvách odkrýva záhadu okolia Bright Falls, a snaží sa prevrátiť príbeh na svoju stranu.
Nesmie chýbať ani samotný Alan Wake, ktorý je uviaznutý v takzvanom Dark Place, kde sa pomocou riešenia vrážd snaží dostať späť do skutočného sveta. Tie však nie sú na prvý pohľad také jednoduché. Alan musí využiť svoje spisovateľské schopnosti, aby prepísal dané situácie a dostal sa tak k odpovediam, ktoré vo vraždách hľadal. Na to aby sa však dostal z Dark Place, musí sa spojiť a spolupracovať so Sagou.
Príbeh bol pre mňa od začiatku až po samotný koniec absolútne pútavý. Keď sa išlo do tuhého, tak som pomaly aj ja začal spochybňovať, čo je realita a čo fikcia, pretože psychologický aspekt hry si nezahráva s mysľou Sagy a Alana, ale aj tými našimi. Čo sa týka hororového aspektu, tak samozrejme som sa pri každom jumpscare zľakol, ale postupne som si na to zvykol. Alebo som si to aspoň myslel, kým ma hra znova nepresvedčila o opaku a skoro mi vyletelo z hrudi srdce.
Všetkému skvelo dopomáhali aj vedľajšie postavy, ktoré boli taktiež perfektne napísané a každá mala svoju jedinečnú úlohu, aj keď nie všetky nám boli vysvetlené (pozerám sa na vás Ahti a Mr. Door). V hre nechýbali ani zberateľské predmety, ktoré boli úzko späté s postavami a príbehom a neboli tam len ako nejaká náhodná výplň herného času. Podarilo sa mi ich pozbierať všetky, čo dokazuje aj zisk Platinum Trophy, ale z čoho som bol nahnevaný a sklamaný bolo, že mi ušli iba 3, či 4 indície do zložiek v Mind Place, za čo našťastie nie je achievement. Nesmiem vynechať pochvalu aj pre grafiku, lebo som bol fakt ohúrený ako prenádherným Bright Falls a okolím, tak aj strachom kŕmeným Dark Place.
Vskutku som prekvapený ako sa hra z hororového žánru stala jednou z mojich najobľúbenejších. To však nemení nič a ostatným hororovým hrám sa pokúsim nepriblížiť. Jedinou výnimkou pravdepodobne budú DLC-čka a prvý diel.
Herná výzva 2025 - Bdím, či spím?
