Psychonauts mám už v Steam knihovne veľmi dlhú dobu a občas som aj rozmýšľal nad jej rozohratím, ale vždy ma odradila vizuálna stránka hry. Avšak do Hernej Výzvy sa mi hodila druhá časť, ale nechcel som ísť do nej naslepo a tak som si konečne zahral aj prvý diel.

Z úvodu a prvej misii som nebol príliš presvedčený, či ma to bude vôbec baviť, ale akonáhle som dostal voľnosť preskúmavať a plniť rôzne aktivity, hra si ma získala. Príbeh je ako tak jednoduchý, hlavná postava Razputin sa ocitá v letnom tábore, ktorý slúži na trénovanie mladých budúcich psychonautov. A ako to už vo väčšine hrách býva zvykom, tak aj tu sa objavia zlé sily a ostáva len na Razovi zachrániť celý tábor. To Raz dosiahne prezentovaním sa do myslí ostatných postáv.

Každá myseľ je jedinečná a preto si vyžaduje špecifický prístup hrateľnosti a používania schopností. Napriek unikátnosti každej jednej misii ma popravde vôbec nezaujali mysle psychonautov, ktorí viedli tábor, keďže tie slúžili skôr na výcvik. Všetko sa však zmenilo v neskoršej fáze príbehu. Práve mysle nových postáv, ktoré si už vyžadovali aj väčšie zapojenie mozgu z mojej strany, mi ukázali silnú stránku tejto hry a presvedčili ma, že sa ju oplatilo hrať.

Jedinými výnimkami inak skvelej hry sú pre mňa dizajn niektorých postáv a ovládanie. Dizajn postáv je veľmi svojský, čo sa mi aj nakoniec páčilo, ale nájdu sa aj také postavy, ktorých dizajn ma vskutku odpudzoval a desia ma doteraz. Čo sa týka hrateľnosti, tak počas celej hry mi ovládanie na klávesnici nesedelo, ale nejako som to zvládol. Avšak v poslednej misii som bol už frustrovaný z toho, keď som liezol po sieťach a kvôli nedotáčaniu pohľadu som nevedel správne skočiť z jednej na druhú.