Do druhého dielu BioShock som sa pustil hneď po dohraní prvého. Neviem ako sa mi to podarilo, ale opäť boli moje očakávania, predovšetkým tie príbehové, úplne vyvedené z omylu. Podobne ako pri jednotke som nečakal nič veľkolepé, a aj keď príbeh bol lineárnejší, bol som do neho od začiatku vtiahnutý.
Rapture sa mi už od úvodu zdal živší, asi hlavne vďaka pestrejšej farebnej palete. Napriek tomu, že som sa už nebál pohybovať po podvodnom meste, párkrát som dostal "jumpscare", že som ani nevedel poriadne mieriť na otravných splicerov. Najväčší dojem však na mňa spravila prítomnosť nového nepriateľa v podobe Big Sisters, aj keď ich krik vo mne vyvolával veľmi nepríjemný pocit.
Tentokrát nás v príbehu nečakal žiadny kolosálny zvrat, a skutočne sa jednalo o záchrannú misiu, ale aj tak dokázal byť po celý čas solídny a dokázal konkurovať prvému dielu. Bodom, ktorý dokázal prevýšiť jednotku, boli hlavné postavy, ktoré mali pod palcom dané časti Rapture. Prišli mi viac ľudskejšie a perfektne sedeli aj do samotného príbehu. O ich osude som mal konečne finálny verdikt ja a z informácií, ktoré mi boli poskytnuté som spravil adekvátne rozhodnutia. Premýšľal som, či mám skúsiť Little Sisters tentoraz zabíjať, ale nakoniec vo mne vyhralo dobro a opäť som ich zachraňoval. A som za to vďačný, pretože vďaka mojim rozhodnutiam som znova dosiahol konca, ktorý vo mne vyvolal aj celkom silné emócie.
Neúspešne som čakal na nejaké prepojenie, naviazanie alebo odkaz priamo v príbehu na prvý diel. Našťastie som sa ho dočkal v podobe audio diaries, ktoré opäť ponúkli lepší pohľad do diania v Rapture. Počúvať príbeh otca, ktorý sa dobrovoľne ujal role Big Daddyho len aby mohol byť s dcérou bolo nielen srdcervúce, ale aj pekné a hrdinské. Verím, že sa mali dobre, pokým som sa neukázal ja.
Veľmi ma potešila zlepšená hrateľnosť. Konečne som nemusel prepínať medzi zbraňami a plasmidami, čo umožnilo plynulejší súbojový systém, na ktorý sa v určitých situáciách s pomocou určitých nábojov a vybavení dalo dopredu pripraviť a zvýšiť tak šance na prežitie. Aj hackovanie si prešlo veľkou zmenou a to určite k lepšiemu aj vďaka tomu, že si vyžadovalo trocha presnosti. Výber tonikov bol vskutku veľký a pestrý, no v druhej polke hry by som najradšej mal nasadené všetky, ale musel som pre vyššie dobro spraviť náročný výber, s ktorými som aj hru dokončil, keďže sa mi ich nechcelo vôbec meniť. Čo ma však prekvapilo a zároveň potešilo najviac bola hra za Little Sister, už predtým som k nim mal veľkú empatiu, keďže pod vplyvom ADAMa poriadne nevnímajú okolitý svet, a práve vžiť sa a vidieť svet z ich pohľadu mi ešte väčšmi otvoril oči.
Herná výzva 2025 - Crash
Rapture sa mi už od úvodu zdal živší, asi hlavne vďaka pestrejšej farebnej palete. Napriek tomu, že som sa už nebál pohybovať po podvodnom meste, párkrát som dostal "jumpscare", že som ani nevedel poriadne mieriť na otravných splicerov. Najväčší dojem však na mňa spravila prítomnosť nového nepriateľa v podobe Big Sisters, aj keď ich krik vo mne vyvolával veľmi nepríjemný pocit.
Tentokrát nás v príbehu nečakal žiadny kolosálny zvrat, a skutočne sa jednalo o záchrannú misiu, ale aj tak dokázal byť po celý čas solídny a dokázal konkurovať prvému dielu. Bodom, ktorý dokázal prevýšiť jednotku, boli hlavné postavy, ktoré mali pod palcom dané časti Rapture. Prišli mi viac ľudskejšie a perfektne sedeli aj do samotného príbehu. O ich osude som mal konečne finálny verdikt ja a z informácií, ktoré mi boli poskytnuté som spravil adekvátne rozhodnutia. Premýšľal som, či mám skúsiť Little Sisters tentoraz zabíjať, ale nakoniec vo mne vyhralo dobro a opäť som ich zachraňoval. A som za to vďačný, pretože vďaka mojim rozhodnutiam som znova dosiahol konca, ktorý vo mne vyvolal aj celkom silné emócie.
Neúspešne som čakal na nejaké prepojenie, naviazanie alebo odkaz priamo v príbehu na prvý diel. Našťastie som sa ho dočkal v podobe audio diaries, ktoré opäť ponúkli lepší pohľad do diania v Rapture. Počúvať príbeh otca, ktorý sa dobrovoľne ujal role Big Daddyho len aby mohol byť s dcérou bolo nielen srdcervúce, ale aj pekné a hrdinské. Verím, že sa mali dobre, pokým som sa neukázal ja.
Veľmi ma potešila zlepšená hrateľnosť. Konečne som nemusel prepínať medzi zbraňami a plasmidami, čo umožnilo plynulejší súbojový systém, na ktorý sa v určitých situáciách s pomocou určitých nábojov a vybavení dalo dopredu pripraviť a zvýšiť tak šance na prežitie. Aj hackovanie si prešlo veľkou zmenou a to určite k lepšiemu aj vďaka tomu, že si vyžadovalo trocha presnosti. Výber tonikov bol vskutku veľký a pestrý, no v druhej polke hry by som najradšej mal nasadené všetky, ale musel som pre vyššie dobro spraviť náročný výber, s ktorými som aj hru dokončil, keďže sa mi ich nechcelo vôbec meniť. Čo ma však prekvapilo a zároveň potešilo najviac bola hra za Little Sister, už predtým som k nim mal veľkú empatiu, keďže pod vplyvom ADAMa poriadne nevnímajú okolitý svet, a práve vžiť sa a vidieť svet z ich pohľadu mi ešte väčšmi otvoril oči.
Herná výzva 2025 - Crash
