Tak takto sa robí dobrá licencovaná hra. Zoberiete známu licenciu (seriál) a skrížite ju s jedným s najväčších herných fenoménov (séria GTA) a ono to prekvapivo funguje. Kto by to bol povedal?
Prvýkrát som sa ku Hit & Run dostal ešte v čase, keď bola hra relatívne čerstvá, teda asi rok aj niečo po vydaní. Ale ako to tak býva, štylizovaná grafika, náplň hry bez strieľania a do toho ešte aj technické problémy zapríčinili, že som hru odložil do šuflíka na mnoho rokov s tým, že k nej niekedy vrátim. A to niekedy je teraz.
Svoj podiel na tom majú aj hoši z Retro Nation, ktorí hru ukázali v tak dobrom svetle, že by bol zločin nedať jej druhú šancu.
Prvé čo udrie do očí je grafika. Síce je plne trojrozmerná, ale v rámci vtedajších technologických možností je verná seriálovému originálu. Niektoré postavy vyzerajú v 3D lepšie, niektoré už menej, každopádne zvyknúť sa na to dá. Hlavne ak ste fanúšikovia seriálu. A to ja som.
Dabing je takisto autentický, nechýba nikto zo seriálových dabérov. Hoci mám v hlave zafixované skôr české hlasy, všetko je na správnom mieste a väčšina dialógov bola podobne trefných a humorných ako v seriáli.
Všimol som si, že sa hre často vyčíta stereotyp. V podstate je to pravda. Síce hráte až za 5 postáv, ale celú hru človek nerobí nič iné, než že jazdí z bodu A do bodu B a naopak. Či už s časovým limotom alebo so špecifickým vozidlom, prípadne nejakým iným cieľom, celá hra sa odohráva takmer výhradne za volantom.
Takto na papieri to možno znie nudne, ale mne to prekvapivo nevadilo, pretože tých vozidiel bolo požehnane a jazdný model správne arkádový. Nechýbajú ani skvosty typu „Auto vyrobené pre Homera“ z jednej konkrétnej epizódy. Najradšej som však za všetky postavy jazdil so „šporťákmi“, či už Lízin Malibu Stacy kabriolet alebo Homerov kabriolet zo sedemdesiatych rokov. A do toho ešte autori zapracovali do každého levelu nejakú tú nepovinnú misiu, za ktorú som získal nové auto do zbierky a ešte samostatné závody. Pretože keď už máte hru s autami, musí sa tam aj pretekať. A jazda po Springfielde so známymi postavičkami takzvane plech na plech bola ukrutná sranda niekedy skrížená aj s frustráciou.
Takže keď to tak zhrniem, určite sa jedná o podarenú hru. Síce nie dokonalú ani vhodnú pre úplne každého, ale určite zábavnú a vtipnú. A pre fanúšikov seriálu je to priam povinné čítanie, prípadne aspoň dobrý doplnok k seriálu, ktorému autori určite neurobili hanbu. D'oh.
Prvýkrát som sa ku Hit & Run dostal ešte v čase, keď bola hra relatívne čerstvá, teda asi rok aj niečo po vydaní. Ale ako to tak býva, štylizovaná grafika, náplň hry bez strieľania a do toho ešte aj technické problémy zapríčinili, že som hru odložil do šuflíka na mnoho rokov s tým, že k nej niekedy vrátim. A to niekedy je teraz.
Svoj podiel na tom majú aj hoši z Retro Nation, ktorí hru ukázali v tak dobrom svetle, že by bol zločin nedať jej druhú šancu.
Prvé čo udrie do očí je grafika. Síce je plne trojrozmerná, ale v rámci vtedajších technologických možností je verná seriálovému originálu. Niektoré postavy vyzerajú v 3D lepšie, niektoré už menej, každopádne zvyknúť sa na to dá. Hlavne ak ste fanúšikovia seriálu. A to ja som.
Dabing je takisto autentický, nechýba nikto zo seriálových dabérov. Hoci mám v hlave zafixované skôr české hlasy, všetko je na správnom mieste a väčšina dialógov bola podobne trefných a humorných ako v seriáli.
Všimol som si, že sa hre často vyčíta stereotyp. V podstate je to pravda. Síce hráte až za 5 postáv, ale celú hru človek nerobí nič iné, než že jazdí z bodu A do bodu B a naopak. Či už s časovým limotom alebo so špecifickým vozidlom, prípadne nejakým iným cieľom, celá hra sa odohráva takmer výhradne za volantom.
Takto na papieri to možno znie nudne, ale mne to prekvapivo nevadilo, pretože tých vozidiel bolo požehnane a jazdný model správne arkádový. Nechýbajú ani skvosty typu „Auto vyrobené pre Homera“ z jednej konkrétnej epizódy. Najradšej som však za všetky postavy jazdil so „šporťákmi“, či už Lízin Malibu Stacy kabriolet alebo Homerov kabriolet zo sedemdesiatych rokov. A do toho ešte autori zapracovali do každého levelu nejakú tú nepovinnú misiu, za ktorú som získal nové auto do zbierky a ešte samostatné závody. Pretože keď už máte hru s autami, musí sa tam aj pretekať. A jazda po Springfielde so známymi postavičkami takzvane plech na plech bola ukrutná sranda niekedy skrížená aj s frustráciou.
Takže keď to tak zhrniem, určite sa jedná o podarenú hru. Síce nie dokonalú ani vhodnú pre úplne každého, ale určite zábavnú a vtipnú. A pre fanúšikov seriálu je to priam povinné čítanie, prípadne aspoň dobrý doplnok k seriálu, ktorému autori určite neurobili hanbu. D'oh.
Pro: správne uletená náplň misií, humor, pekne vymodelovaný virtuálny Springfield, závody
Proti: ku koncu stereotyp, miestami nevyvážená obtiažnosť