Po troch rokoch som sa dostal k druhému dielu South Parku. Za ten čas, čo som dohral a napísal komentár k prvému dielu, som stihol dopozerať takmer všetky časti seriálu. To spôsobilo, že som sa tešil na pokračovanie ešte viac. Avšak, po dohratí som už taký nadšený nebol.

Príbeh v koži New Kida pokračuje a z boja o Stick of Thruth sa postavy presúvajú do sveta superhrdinov. Aj tu sa rozdeľujú na dve skupinky a snažia sa dokázať, ktorá je tá lepšia. Z počiatku to vyzerá, že príbeh bude jednoduchý, zachránia stratené mačky a všetko bude v poriadku. Ale po každej misii nastáva nová zápletka a príbeh sa podľa mňa v niektorých momentoch zbytočne zauzlil. Našťastie to zachraňoval všadeprítomný humor, ktorý opäť nesklamal. Ani vedľajšie misie neboli k zahodeniu a príjemne predĺžili hernú dobu.

Tentokrát bolo na výber až 10 tried, ktoré sa odomykali postupom času. Bojový systém si prešiel najväčšou zmenou a sa súboje odohrávali na šachovnicovej ploche, čo bolo pre mňa plus. Aj spolubojovníkov ste mohli mať teraz viac ako jedného a mohli ste si začať robiť rôzne bojové taktiky. Bossfighty boli spravené výborne a bolo cítiť, že sú náročnejšie a aj dlhšie oproti normálnym súbojom.

Okrem výberu triedy ste si mohli určiť aj pohlavie, orientáciu, vierovyznanie a dokonca aj národnosť, vďaka čomu ste sa mohli viac s postavou stotožniť. Dabing, grafika a soundtrack boli, podobne ako v prvom diele, bezchybné.

Celkovo bol South Park: The Fractured But Whole solídnym pokračovaním, ale príbehovo nenaplnil moje očakávania, a doteraz mám z toho zmiešané pocity.