Už vidím ako si hovoríte „Čo do šľaka to ten Prájvet objavil?!“.
Na rovinu Vám poviem, že ešte pred pár mesiacmi som o Salvation Prophecy nevedel ani ja.
Ale, keďže cesty internetové sú nevyspytateľné, náhodou som narazil na sci-fi akčnú hru/vesmírny simulátor, v ktorom sa cestuje červími dierami, trochu na spôsob StarGate.
Dokonca mi tak trochu pripomenula môj obľúbený Infinite Warfare vo väčšom a menšom. Väčšom, čo do možností a rozsahu (áno, oproti lineárnej FPS je toto hotový sandbox) a menšom, čo do produkčných hodnôt. Pokiaľ viem, väčšinu práce odviedol jeden človek. A je na mieste mu za to poďakovať, pretože podarených malých projektov nie je nikdy dosť. A tento sa mi celkom dobre trafil do momentálnej nálady.
A ako že sa to vlastne hrá?
Na začiatok dostanete na výber zo štyroch strán/rás – Free Nations (teda klasickí ľudia), Droni, Wyr (akýsi mutanti) a Salvation, čo sú (asi) ľudia, ktorí prešli ďalším evolučným stupňom. Ja som si ako vždy zvolil klasických ľudí, pretože experimentovanie so živočíšnymi druhmi v hrách (a ani mimo ne samozrejme) nemám v obľube.
Za ľudskú stranu sa zhostíte istého Kendela Wyatta. Síce som mal na výber z niekoľkých možných skinov, ale myslím, že voľba to bola čisto kozmetická. Na začiatku som zavítal na istú vesmírnu stanicu zvanú Dome Mogto kde nasledoval nepovinný tutorial, ktorý som radšej absolvoval, a potom hurá do akcie.
Spočiatku to bolo celkom jednoduché: dostaneš správu o chystanej invázii na planétu alebo vesmírnu stanicu, sadneš do výsadkovej lode/svojej stíhačky a ide sa. V „peších“ misiách ste odkázaní na seba a svojich dvadsiatich spolubojovníkov a buď dobijete danú planétu alebo sa zbabelo stiahnete. V tých vesmírnych zase nasadnete do svojej stíhačky a likvidujete nepriateľovu stanicu a jeho letku. Tiež za pomoci Vašich wingmanov. A keď nie je do čoho pichnút, stačí ísť do hangára za dôstojníkom, ktorý Vám povie o nejakých tých pirátoch vhodných na odstrel a opäť je čo robiť. Samozrejme, ako aj pri ostatných misiách, za určitý finančný obnos.
Hra obsahuje aj jednoduchý RPG systém kde za úspechy v bojoch získavate skúsenostné body, za ktoré potom dostávate povýšenia. Od úplného zelenáča až po komandéra celej armády.
Prvých 7 levelov to bola doslova taká nenáročná sranda. Ale po dosiahnutí levelu 8 sa z Vás stáva „komandér“ a o chod všetkého sa staráte vy. Nečakajte žiadnu zložitú 4X stratégiu, na to sa Salvation Prophecy nehrá. Ale zase nejakú tú voľnú ruku predsa len dostanete. Môžete si vybrať ktorú planétu alebo stanicu dobijete, prípadne s kým uzavriete spojenectvo.
A keď už som ten magický najvyšší skill level získal a začal som prepadávať panike, že v záverečnej časti hry budem stále dookola dobíjať planéty kým všetko neobsadím, prišla hra s jednou veľmi razantnou zmenou.
Prišla (už predtým naznačovaná) mimozemská invázia, pri ktorej sa moje drahocenné impérium začalo rúcať ako dom z kariet. Niekoľkokrát som zničil ich portály, ale tí šmejdi ich vzápätí otvorili znova a znova. Takže tam kde som čakal nástup stereotypu začala hra príjemne gradovať až do záverečnej finálnej bitky, ktorá bola tak akurátne náročná a bola peknou bodkou za touto prekvapivo zábavnou vesmírnou púťou.
Teraz, pri pohľade na ostatné hodnotenia a rencenzie sa určite pýtate, je to dobrá hra?
Ja si myslím, že je. Len ju tam musíte vedieť nájsť. Viem si predstaviť, že za iných okolností by nemusela sadnúť ani mne. Ale keďže som mal chuť na TPS aj vesmírnu strieľačku a tu sa mi dostalo z oboch, nezostáva mi nič iné ako dať palec hore. Ja som sa totiž počas tých necelých 20 hodín dobre bavil. A ako sa hovorí – zábava predovšetkým.
Dovidenia pri nejakom ďalšom vesmírnom dobrodružstve...
Na rovinu Vám poviem, že ešte pred pár mesiacmi som o Salvation Prophecy nevedel ani ja.
Ale, keďže cesty internetové sú nevyspytateľné, náhodou som narazil na sci-fi akčnú hru/vesmírny simulátor, v ktorom sa cestuje červími dierami, trochu na spôsob StarGate.
Dokonca mi tak trochu pripomenula môj obľúbený Infinite Warfare vo väčšom a menšom. Väčšom, čo do možností a rozsahu (áno, oproti lineárnej FPS je toto hotový sandbox) a menšom, čo do produkčných hodnôt. Pokiaľ viem, väčšinu práce odviedol jeden človek. A je na mieste mu za to poďakovať, pretože podarených malých projektov nie je nikdy dosť. A tento sa mi celkom dobre trafil do momentálnej nálady.
A ako že sa to vlastne hrá?
Na začiatok dostanete na výber zo štyroch strán/rás – Free Nations (teda klasickí ľudia), Droni, Wyr (akýsi mutanti) a Salvation, čo sú (asi) ľudia, ktorí prešli ďalším evolučným stupňom. Ja som si ako vždy zvolil klasických ľudí, pretože experimentovanie so živočíšnymi druhmi v hrách (a ani mimo ne samozrejme) nemám v obľube.
Za ľudskú stranu sa zhostíte istého Kendela Wyatta. Síce som mal na výber z niekoľkých možných skinov, ale myslím, že voľba to bola čisto kozmetická. Na začiatku som zavítal na istú vesmírnu stanicu zvanú Dome Mogto kde nasledoval nepovinný tutorial, ktorý som radšej absolvoval, a potom hurá do akcie.
Spočiatku to bolo celkom jednoduché: dostaneš správu o chystanej invázii na planétu alebo vesmírnu stanicu, sadneš do výsadkovej lode/svojej stíhačky a ide sa. V „peších“ misiách ste odkázaní na seba a svojich dvadsiatich spolubojovníkov a buď dobijete danú planétu alebo sa zbabelo stiahnete. V tých vesmírnych zase nasadnete do svojej stíhačky a likvidujete nepriateľovu stanicu a jeho letku. Tiež za pomoci Vašich wingmanov. A keď nie je do čoho pichnút, stačí ísť do hangára za dôstojníkom, ktorý Vám povie o nejakých tých pirátoch vhodných na odstrel a opäť je čo robiť. Samozrejme, ako aj pri ostatných misiách, za určitý finančný obnos.
Hra obsahuje aj jednoduchý RPG systém kde za úspechy v bojoch získavate skúsenostné body, za ktoré potom dostávate povýšenia. Od úplného zelenáča až po komandéra celej armády.
Prvých 7 levelov to bola doslova taká nenáročná sranda. Ale po dosiahnutí levelu 8 sa z Vás stáva „komandér“ a o chod všetkého sa staráte vy. Nečakajte žiadnu zložitú 4X stratégiu, na to sa Salvation Prophecy nehrá. Ale zase nejakú tú voľnú ruku predsa len dostanete. Môžete si vybrať ktorú planétu alebo stanicu dobijete, prípadne s kým uzavriete spojenectvo.
A keď už som ten magický najvyšší skill level získal a začal som prepadávať panike, že v záverečnej časti hry budem stále dookola dobíjať planéty kým všetko neobsadím, prišla hra s jednou veľmi razantnou zmenou.
Prišla (už predtým naznačovaná) mimozemská invázia, pri ktorej sa moje drahocenné impérium začalo rúcať ako dom z kariet. Niekoľkokrát som zničil ich portály, ale tí šmejdi ich vzápätí otvorili znova a znova. Takže tam kde som čakal nástup stereotypu začala hra príjemne gradovať až do záverečnej finálnej bitky, ktorá bola tak akurátne náročná a bola peknou bodkou za touto prekvapivo zábavnou vesmírnou púťou.
Teraz, pri pohľade na ostatné hodnotenia a rencenzie sa určite pýtate, je to dobrá hra?
Ja si myslím, že je. Len ju tam musíte vedieť nájsť. Viem si predstaviť, že za iných okolností by nemusela sadnúť ani mne. Ale keďže som mal chuť na TPS aj vesmírnu strieľačku a tu sa mi dostalo z oboch, nezostáva mi nič iné ako dať palec hore. Ja som sa totiž počas tých necelých 20 hodín dobre bavil. A ako sa hovorí – zábava predovšetkým.
Dovidenia pri nejakom ďalšom vesmírnom dobrodružstve...
Pro: zábavné súboje vo vesmíre a boj proti presile na povrchu; jednoduchý, ale zaujímavý príbeh
Proti: časom opakujúca sa náplň, menšia sloboda rozhodovania