„Seattle, I am hurt. It all went down exactly like I said it did.
...
Well, except for a couple of embellishments here and there. But they make it a better story. Artistic license, and all that.“
Predtým, než som sa dozvedel o Kickstarterovej kampani k Shadowrun Returns, som o tomto svete nevedel zhola nič. Hlavná charakterizácia sveta – svet techniky a mágie dokopy – mi prišla ako riadna fantazmagória, no gameplay video s alpha verziou ma zaujalo. No po ponorení sa do tohto sveta a dohratí jednotky som sa stal fanúšikom.
Už pôvodný Shadowrun Returns je ako hrať dobre napísaný cyberpunkový román – dobre odsýpa a ani na chvíľu nenudí. Bol som spokojný s tým, čo som dostal a veľmi chválim autorov za to, že si dali tú prácu prerobiť kód pôvodnej hry a napasovať doň save-anywhere patch – bez neho by ďalšie hry nebolo možné urobiť v tej podobe, v akej vyšli.
No a potom prišiel Dragonfall – a ja som si z neho sadol na zadok. Človek očakával zopár-hodinové DLC a namiesto toho dostal poctivý datadisk o dĺžke pôvodnej hry. A pokiaľ v jednotke niečo fungovalo, tak to bol rozprávačský um Harebrained Schemes (najmä Weismanov a Gitelmanov).
Zatiaľ čo Shadowrun Returns (2013) pôsobí ako scenáristická rozcvička (úvod do univerza), Dragonfall a Hong Kong sú už plnokrvné príbehy.
Rozprávačstvo je v Dragonfalli dotiahnuté na majstrovskú úroveň, podporené silným príbehom a kvartetom civilne, stručne a geniálne napísaných postáv, ktoré sa vám okamžite dostanú pod kožu; toto celé sprevádzané minimalistickou, ale funkčnou muzikou.
A aby toho nebolo málo, o rok na to Harebrained vydali Dragonfall ako samostatnú hru, ktorej zaoblili ostré hrany a niektoré príbehové nedostatky pôvodnej verzie, ktorých prekopanie celku veľmi pomohli; sprehľadnili GUI a celé to vydali pod názvom Director´s Cut - pre majiteľov pôvodných verzií zadarmo (a nie nepodobne je na tom teraz aj Hong Kong so svojou Extended Edition verziou) - bravó, tlieskam.
Príbeh v SR:Hong Kong nie je o nič horší, než jeho predchodca, no mne osobne ten z Dragonfallu sadol viac.
Stále vás čaká kvalitne napísaný príbeh a zaujímaví spoločníci milujem Gaichua! Ale, úprimne, každý z nich je skvelý :)
Najväčšiu zmenu oproti predchádzajúcim dielom spozorujete v Matrixe – až teraz ho prerobili do podoby pripomínajúcej stolnohernú predlohu.
To, čo Shadowruny odlišuje od ostatných hier je chirurgická presnosť s akou Weisman zachycuje mentalitu jednotlivých národov: v Dragonfalli sú to prevažne Východoeurópania a v Hong Kongu Číňania – od kultúrnych odlišností, po spôsob zmýšľania a pohľad na svet –buď sú scenáristi veľmi scestovaní, alebo mnohé úsilie očividne išlo aj na výskum jednotlivých kultúr – a vzhľadom na to, že MickTheMage prednedávnom postol podobný diskusný príspevok , vidím, že nie som sám, kto si to myslí.
Neočakávajte návaly Hello Kitty ani Wiener šniclov, sú to skôr jemné náznaky v reči, spôsob, akým postavy narábajú so slovami v kombinácií s tým, čo sa deje na obrazovke; no tých náznakov je až príliš veľa na to, aby to bola náhoda.
Toto všetko korunované atmosférou miest, ktoré sa vám hry snažia sprostredkovať.
Šľahačkou na dorte sú unikátne, ne-fetch questovské misie upírka-účtovníčka ma dostala – strašne som sa smial, alebo skvelo vystavané misie z Dragonfallu – dve za všetky: eliminácia zlyhavšieho shadowrunnera, ktorá sa zvrtne na obhajobu vlastných skutkov, podľa toho, čo ste urobili; alebo vyhodenie do vzduchu miestnej pobočky Aztechnology na žiadosť jedného z predstavenstva.
Nech už sa rozhodnete zahrať si ktorýkoľvek z Shadowrunov, nemali by ste byť sklamaní.
A teraz, prosím, niekto prerobte pôvodný SNES Shadowrun do tohto enginu.
Kúpim Vám pohár soykafu.
Malá rada pre začínajúcich hráčov:
určite zainvestuje do niektorých z týchto etikiet: Shadowrun, Security, Academic, Corporate – nebudete ľutovať.
A nikdy – nikdy nepristúpte na dohodu s drakom.
...
Well, except for a couple of embellishments here and there. But they make it a better story. Artistic license, and all that.“
Predtým, než som sa dozvedel o Kickstarterovej kampani k Shadowrun Returns, som o tomto svete nevedel zhola nič. Hlavná charakterizácia sveta – svet techniky a mágie dokopy – mi prišla ako riadna fantazmagória, no gameplay video s alpha verziou ma zaujalo. No po ponorení sa do tohto sveta a dohratí jednotky som sa stal fanúšikom.
Už pôvodný Shadowrun Returns je ako hrať dobre napísaný cyberpunkový román – dobre odsýpa a ani na chvíľu nenudí. Bol som spokojný s tým, čo som dostal a veľmi chválim autorov za to, že si dali tú prácu prerobiť kód pôvodnej hry a napasovať doň save-anywhere patch – bez neho by ďalšie hry nebolo možné urobiť v tej podobe, v akej vyšli.
No a potom prišiel Dragonfall – a ja som si z neho sadol na zadok. Človek očakával zopár-hodinové DLC a namiesto toho dostal poctivý datadisk o dĺžke pôvodnej hry. A pokiaľ v jednotke niečo fungovalo, tak to bol rozprávačský um Harebrained Schemes (najmä Weismanov a Gitelmanov).
Zatiaľ čo Shadowrun Returns (2013) pôsobí ako scenáristická rozcvička (úvod do univerza), Dragonfall a Hong Kong sú už plnokrvné príbehy.
Rozprávačstvo je v Dragonfalli dotiahnuté na majstrovskú úroveň, podporené silným príbehom a kvartetom civilne, stručne a geniálne napísaných postáv, ktoré sa vám okamžite dostanú pod kožu; toto celé sprevádzané minimalistickou, ale funkčnou muzikou.
A aby toho nebolo málo, o rok na to Harebrained vydali Dragonfall ako samostatnú hru, ktorej zaoblili ostré hrany a niektoré príbehové nedostatky pôvodnej verzie, ktorých prekopanie celku veľmi pomohli; sprehľadnili GUI a celé to vydali pod názvom Director´s Cut - pre majiteľov pôvodných verzií zadarmo (a nie nepodobne je na tom teraz aj Hong Kong so svojou Extended Edition verziou) - bravó, tlieskam.
Príbeh v SR:Hong Kong nie je o nič horší, než jeho predchodca, no mne osobne ten z Dragonfallu sadol viac.
Stále vás čaká kvalitne napísaný príbeh a zaujímaví spoločníci milujem Gaichua! Ale, úprimne, každý z nich je skvelý :)
Najväčšiu zmenu oproti predchádzajúcim dielom spozorujete v Matrixe – až teraz ho prerobili do podoby pripomínajúcej stolnohernú predlohu.
To, čo Shadowruny odlišuje od ostatných hier je chirurgická presnosť s akou Weisman zachycuje mentalitu jednotlivých národov: v Dragonfalli sú to prevažne Východoeurópania a v Hong Kongu Číňania – od kultúrnych odlišností, po spôsob zmýšľania a pohľad na svet –buď sú scenáristi veľmi scestovaní, alebo mnohé úsilie očividne išlo aj na výskum jednotlivých kultúr – a vzhľadom na to, že MickTheMage prednedávnom postol podobný diskusný príspevok , vidím, že nie som sám, kto si to myslí.
Neočakávajte návaly Hello Kitty ani Wiener šniclov, sú to skôr jemné náznaky v reči, spôsob, akým postavy narábajú so slovami v kombinácií s tým, čo sa deje na obrazovke; no tých náznakov je až príliš veľa na to, aby to bola náhoda.
Toto všetko korunované atmosférou miest, ktoré sa vám hry snažia sprostredkovať.
Šľahačkou na dorte sú unikátne, ne-fetch questovské misie upírka-účtovníčka ma dostala – strašne som sa smial, alebo skvelo vystavané misie z Dragonfallu – dve za všetky: eliminácia zlyhavšieho shadowrunnera, ktorá sa zvrtne na obhajobu vlastných skutkov, podľa toho, čo ste urobili; alebo vyhodenie do vzduchu miestnej pobočky Aztechnology na žiadosť jedného z predstavenstva.
Nech už sa rozhodnete zahrať si ktorýkoľvek z Shadowrunov, nemali by ste byť sklamaní.
A teraz, prosím, niekto prerobte pôvodný SNES Shadowrun do tohto enginu.
Kúpim Vám pohár soykafu.
Malá rada pre začínajúcich hráčov:
určite zainvestuje do niektorých z týchto etikiet: Shadowrun, Security, Academic, Corporate – nebudete ľutovať.
A nikdy – nikdy nepristúpte na dohodu s drakom.
Star Wars: Dark Forces Remaster
Pro: príbeh, skvelo napísané scenáre a postavy, kombinácia textu a hrateľnosti (stručnosť textu vs. výpovedná hodnota), zachytenie jednotlivých kultúr
Proti: maličkosti: postavy občas ostanú v bojovom móde, lebo niekde za dverami kempí nepriateľ, pre niekoho malá rozdielnosť vo voľbách niektorých dialógov (dopad skoro ten istý)