Dragon's Dogma: Dark Arisen som majiteľom PS3 závidel veľmi. Podpísal som sa na petíciu za vydanie PC portu a Capcom som zo začiatku spamoval všade kde sa dalo. Keď to však už vypadalo, že z toho nič nebude, prestal som sa o to zaujímať a prijal som fakt, že si túto hru nezahrám. Správa o porte ma aj po rokoch potešila a prišlo mi to ako samozrejmosť, že si hru v momente kúpim.
Pocity po dohraní však mám z hry dosť zmiešané.
Čo sa mi páčilo?
Úvod s vytrhnutím srdca je originálny a správne na hru navnadí. Temná atmosféra funguje dobre a noc je tu temnejšia než čierna byvolia prdel v prérijnej noci bez hviezd.
Vytváranie si spoločníka, ktorého potom môžu používať ostatní hráči na svojich dobrodružstvách je veľmi zaujímavý nápad. Celkovo sú tu spoločníci úplne iní ako v ostatných hrách z RPG žánru. Toho svojho je možné vycvičiť ako šimpanza, aby sa správal v tom nebezpečnom svete podľa vašich predstáv a aj keď to nebude 100% fungovať, nejaké to jeho špeciálne zameranie sa prejaví. Podobne je to pri ďalších dvoch možných parťákoch, ktorí sa požičiavajú od ostatných hráčov. Ak sa mi nepáčilo ich zameranie alebo sa mi zdali byť slabí, mohol som ich hocikedy vymeniť a ich majiteľom poslať ako darček nejakú zhnitú rybu.
Hra má asi najcharizmatickejšieho herného draka akého som kedy v hrách videl. Vždy keď je na scéne, tak úroveň celej hry, animačiek, príbehu posúva na maximum. Je len škoda, že sa neobjaví ešte častejšie. Finále hry je premakané a polhodinový súboj patrí k tým najlepším boss fightom.
Pochválil by som ešte súboje, ktoré sú hlavne zo začiatku hry zábavné aj s malými protivníkmi, no korenie hry ponúkajú súboje s veľkými monštrami, z ktorých každé má nejakú svoju slabinu, dá sa na nich šplhať a celkovo sú tie súboje niekedy až nepekne náročné alebo dlhé. Každopádne taký polhodinový víťazný súboj dokázal vyvolať nakoniec veľmi príjemné pocity.
Čo sa mi nepáčilo?
To pobehovanie po svete je až príliš generické. Respawn nepriateľov funguje presne a tak ich nájdete na potulkách stále na tých istých miestach. Je to otravné. Questy sú niekedy cez celú mapu a dobehnúť tam zaberie dobrých pár minút, hlavne ak po ceste nechcete obiehať nepriateľov. Čo som už ku koncu hry robil, lebo sa mi vážne nechcelo bojovať stále dokola s nejakým malým zaprdeným goblinom. Súboje s veľkými nepriateľmi ale tiež strácajú svoje čaro, keď na vás už po 10x vybehne stále tá istá chiméra. Niektoré questy sú potom tiež na facku, ako cesta do jednej pevnosti z hlavného mesta, tam vám povie vojak, že hlavné mesto napadli asi za 2 sekundy a môžete zasa šprintovať do hlavného mesta. Alebo súboj vo veži s grifom, ktorá je na druhom konci sveta. Odbojoval som si to, vrátil som sa do hlavného mesta, išiel som plniť ďalší quest a tam som musel zasa šprintovať na druhý koniec sveta do tej istej veže na súboj s čarodejníkom. Podobných vecí je tu viac.
Svet je tak nejak prázdny, generický a bez nápadu.
AI spoločníkov dokáže tiež riadne nasrať. Občas sa strepú do priekopy len tak aby nebola nuda. Občas sa len tak vyparia, aby človek nepovedal, že nič nerobia. Občas sú v bojoch nepoužiteľný a všetko si musím odmakať sám a to sme 4. Vo finálnom súboji som nerobil nič iné len som ich zbieral polomŕtvych zo zeme. Jeden druhého oživiť nemôžu, hlavný oživovateľ som ja, to dáva logiku. Stalo sa mi viackrát, že som išiel oživiť spolubojovníka a druhý spoločník ho zobral a začal ho niesť opačným smerom ako som bol ja a tak z toho bola naháňačka. Alebo mág s kúzlom na uzdravenie - odohráva sa ťažký boj, každý zásah do obrovského nepriateľa sa hodí, ale nie, on ma začne liečiť a to mi chýba milimeter zo života. Pravdaže ho nepriateľ zrazí na zem a ten kto potrebuje oživovať je potom ten mág, lebo leží polomŕtvy na zemi. Hlavne v ťažkých súbojoch to vyvolávalo neskutočný hnev vo mne.
VERDIKT
Dragon's Dogma: Dark Arisen je zvláštna hra. Je to taký mix zaujímavých vecí, ktoré však úplne nefungujú. Bavilo ma to, niekedy ma to fakt veľmi bavilo. No potom ma to zase s niečím vytočilo a pokazilo mi to náladu. Viac ako v ktoromkoľvek inom prípade tu sedí, že ak vám hra a jej mechaniky sadnú, budete sa baviť kráľovsky, ak vám ale tie mechaniky až tak nesadnú a budú vás otravovať, tak tej zábavy bude menej. Ja som tak niekde v strede.
Pocity po dohraní však mám z hry dosť zmiešané.
Čo sa mi páčilo?
Úvod s vytrhnutím srdca je originálny a správne na hru navnadí. Temná atmosféra funguje dobre a noc je tu temnejšia než čierna byvolia prdel v prérijnej noci bez hviezd.
Vytváranie si spoločníka, ktorého potom môžu používať ostatní hráči na svojich dobrodružstvách je veľmi zaujímavý nápad. Celkovo sú tu spoločníci úplne iní ako v ostatných hrách z RPG žánru. Toho svojho je možné vycvičiť ako šimpanza, aby sa správal v tom nebezpečnom svete podľa vašich predstáv a aj keď to nebude 100% fungovať, nejaké to jeho špeciálne zameranie sa prejaví. Podobne je to pri ďalších dvoch možných parťákoch, ktorí sa požičiavajú od ostatných hráčov. Ak sa mi nepáčilo ich zameranie alebo sa mi zdali byť slabí, mohol som ich hocikedy vymeniť a ich majiteľom poslať ako darček nejakú zhnitú rybu.
Hra má asi najcharizmatickejšieho herného draka akého som kedy v hrách videl. Vždy keď je na scéne, tak úroveň celej hry, animačiek, príbehu posúva na maximum. Je len škoda, že sa neobjaví ešte častejšie. Finále hry je premakané a polhodinový súboj patrí k tým najlepším boss fightom.
Pochválil by som ešte súboje, ktoré sú hlavne zo začiatku hry zábavné aj s malými protivníkmi, no korenie hry ponúkajú súboje s veľkými monštrami, z ktorých každé má nejakú svoju slabinu, dá sa na nich šplhať a celkovo sú tie súboje niekedy až nepekne náročné alebo dlhé. Každopádne taký polhodinový víťazný súboj dokázal vyvolať nakoniec veľmi príjemné pocity.
Čo sa mi nepáčilo?
To pobehovanie po svete je až príliš generické. Respawn nepriateľov funguje presne a tak ich nájdete na potulkách stále na tých istých miestach. Je to otravné. Questy sú niekedy cez celú mapu a dobehnúť tam zaberie dobrých pár minút, hlavne ak po ceste nechcete obiehať nepriateľov. Čo som už ku koncu hry robil, lebo sa mi vážne nechcelo bojovať stále dokola s nejakým malým zaprdeným goblinom. Súboje s veľkými nepriateľmi ale tiež strácajú svoje čaro, keď na vás už po 10x vybehne stále tá istá chiméra. Niektoré questy sú potom tiež na facku, ako cesta do jednej pevnosti z hlavného mesta, tam vám povie vojak, že hlavné mesto napadli asi za 2 sekundy a môžete zasa šprintovať do hlavného mesta. Alebo súboj vo veži s grifom, ktorá je na druhom konci sveta. Odbojoval som si to, vrátil som sa do hlavného mesta, išiel som plniť ďalší quest a tam som musel zasa šprintovať na druhý koniec sveta do tej istej veže na súboj s čarodejníkom. Podobných vecí je tu viac.
Svet je tak nejak prázdny, generický a bez nápadu.
AI spoločníkov dokáže tiež riadne nasrať. Občas sa strepú do priekopy len tak aby nebola nuda. Občas sa len tak vyparia, aby človek nepovedal, že nič nerobia. Občas sú v bojoch nepoužiteľný a všetko si musím odmakať sám a to sme 4. Vo finálnom súboji som nerobil nič iné len som ich zbieral polomŕtvych zo zeme. Jeden druhého oživiť nemôžu, hlavný oživovateľ som ja, to dáva logiku. Stalo sa mi viackrát, že som išiel oživiť spolubojovníka a druhý spoločník ho zobral a začal ho niesť opačným smerom ako som bol ja a tak z toho bola naháňačka. Alebo mág s kúzlom na uzdravenie - odohráva sa ťažký boj, každý zásah do obrovského nepriateľa sa hodí, ale nie, on ma začne liečiť a to mi chýba milimeter zo života. Pravdaže ho nepriateľ zrazí na zem a ten kto potrebuje oživovať je potom ten mág, lebo leží polomŕtvy na zemi. Hlavne v ťažkých súbojoch to vyvolávalo neskutočný hnev vo mne.
VERDIKT
Dragon's Dogma: Dark Arisen je zvláštna hra. Je to taký mix zaujímavých vecí, ktoré však úplne nefungujú. Bavilo ma to, niekedy ma to fakt veľmi bavilo. No potom ma to zase s niečím vytočilo a pokazilo mi to náladu. Viac ako v ktoromkoľvek inom prípade tu sedí, že ak vám hra a jej mechaniky sadnú, budete sa baviť kráľovsky, ak vám ale tie mechaniky až tak nesadnú a budú vás otravovať, tak tej zábavy bude menej. Ja som tak niekde v strede.
Remember Me
Pro: Spoločníci a to ako fungujú je dobrý nápad a dokážu byť užitoční, súboje, drak je úplne super, finálny súboj
Proti: AI spoločníkov je ale niekedy tak blbá, že som mal chuť ich tam nechať skapať, svet je prázdny (ak nepočítam respawnujúcich sa nepriateľov a povaľujúce sa bedne), príliš generické, pobehovanie po svete je otravné