Uff... tak kde začať?
Torchlight je akčné hack-and-slash RPG "podobné" Diablu. "Podobné", čiže vyžierajúce všetko z Diabla, od hudby, cez interface, až po RPG systém, no môžeme mu to odpustiť, pretože majú rovnakých autorov - aj čo sa týka hudby. Táto hra mi vlastne pripomínala aj World of Warcraft (niektoré jednotky - Draenei - a kúzla - Blizzard - z Warcraftu).
Príbeh som vôbec nevnímal - musíte odkráglovať jedného starého páprdu s leteckými okuliarmi, ktorého stále presvieča naivná ženská s velkou palicou, ktorú by jej mohol závidieť aj Gandalf. Dialógy sú tu minimálne a primitívne, napísal by ich aj druhák na základnej škole.
Pet vniesol do hry nový rozmer. Najviac ma po boji bavilo práve rybárčenie a obstarávanie surového jedla pre môjho kocúra (chcel som sovu, keďže som svojej postave dal meno Harry Potter, no čo už). Váš pet nepotrebuje pravidelne jesť, no vďaka uloveným rybám ho môžete premeniť napríklad na pavúka, pekelného psa, strom či elementála. Najväčšia výhoda je, že nezavadzia, nezasekáva sa a nemôže zomrieť. Okrem toho mu môžete dať dva prstene, prívesok a dve kúzla.
Obtiažnosť je veľmi nevyvážená. Zatiaľ čo som nepriateľov dával do poschodia č. 30 s prstom v nose (a to som hral na Hard), od 30. poschodia sa obtiažnosť nekontrolovatelne zvýšila a musel som zapojiť už aj druhú ruku, pretože prišli nepriatelia, na ktorých si už človek musel dávať pozor a ktorí vás na jedno niekoľkonásobné nasmerované kúzlo (pripomínali mi rasu Draenei z wowka) zabili. Bossovia takisto boli do 30. poschodia malina, boli pomalí, na diaľku vás vôbec žiadnymi kúzlami neohrozovali a vy ste ich mohli pekne z diaľky odstreľovať kúzlami. Zato hlavný bosák, ten stál za to. Pripomínal mi kvalitný raid v nejakom MMORPGčku, no chyba bola v tom, že ste proti nemu čelili sami s jedným kocúrom a hlúpim výrazom v tvári. A v tom je kameň úrazu - chýba multiplayer.
A ten (neexistujúci) záver hru pochoval úplne. (aspoň nejaká oslava alebo radosť keby tam bola... ani tá ženská, ktorá vždy vybehla z portálu po smrti nejakého bosáka - tiež nemohla pomôcť, len sa dívala - vám nepoďakovala). Kto by chcel ešte hrať nejaké Shadow Vaulty, ktoré sa otvoria po smrti hlavného bossa, keď má človek za sebou vyčerpávajúcich 35 podlaží a už všetko videl? Skilly postáv (či to bol bojovník, strelec alebo mág) ma tiež sklamali.
Neviem, či pôjdem do druhého dielu, moc sa mi nepáči štylizácia - neviem, či mám hru brať vážne alebo s humorom - v Diablu bolo všetko správne temné a atmosférické, tu to tak nefungovalo - všetko bolo príliž farebné (presne ako sa ľudia na začiatku sťažovali na Diablo 3).
Na odreagovanie môžem odporučiť :)
Torchlight je akčné hack-and-slash RPG "podobné" Diablu. "Podobné", čiže vyžierajúce všetko z Diabla, od hudby, cez interface, až po RPG systém, no môžeme mu to odpustiť, pretože majú rovnakých autorov - aj čo sa týka hudby. Táto hra mi vlastne pripomínala aj World of Warcraft (niektoré jednotky - Draenei - a kúzla - Blizzard - z Warcraftu).
Príbeh som vôbec nevnímal - musíte odkráglovať jedného starého páprdu s leteckými okuliarmi, ktorého stále presvieča naivná ženská s velkou palicou, ktorú by jej mohol závidieť aj Gandalf. Dialógy sú tu minimálne a primitívne, napísal by ich aj druhák na základnej škole.
Pet vniesol do hry nový rozmer. Najviac ma po boji bavilo práve rybárčenie a obstarávanie surového jedla pre môjho kocúra (chcel som sovu, keďže som svojej postave dal meno Harry Potter, no čo už). Váš pet nepotrebuje pravidelne jesť, no vďaka uloveným rybám ho môžete premeniť napríklad na pavúka, pekelného psa, strom či elementála. Najväčšia výhoda je, že nezavadzia, nezasekáva sa a nemôže zomrieť. Okrem toho mu môžete dať dva prstene, prívesok a dve kúzla.
Obtiažnosť je veľmi nevyvážená. Zatiaľ čo som nepriateľov dával do poschodia č. 30 s prstom v nose (a to som hral na Hard), od 30. poschodia sa obtiažnosť nekontrolovatelne zvýšila a musel som zapojiť už aj druhú ruku, pretože prišli nepriatelia, na ktorých si už človek musel dávať pozor a ktorí vás na jedno niekoľkonásobné nasmerované kúzlo (pripomínali mi rasu Draenei z wowka) zabili. Bossovia takisto boli do 30. poschodia malina, boli pomalí, na diaľku vás vôbec žiadnymi kúzlami neohrozovali a vy ste ich mohli pekne z diaľky odstreľovať kúzlami. Zato hlavný bosák, ten stál za to. Pripomínal mi kvalitný raid v nejakom MMORPGčku, no chyba bola v tom, že ste proti nemu čelili sami s jedným kocúrom a hlúpim výrazom v tvári. A v tom je kameň úrazu - chýba multiplayer.
A ten (neexistujúci) záver hru pochoval úplne. (aspoň nejaká oslava alebo radosť keby tam bola... ani tá ženská, ktorá vždy vybehla z portálu po smrti nejakého bosáka - tiež nemohla pomôcť, len sa dívala - vám nepoďakovala). Kto by chcel ešte hrať nejaké Shadow Vaulty, ktoré sa otvoria po smrti hlavného bossa, keď má človek za sebou vyčerpávajúcich 35 podlaží a už všetko videl? Skilly postáv (či to bol bojovník, strelec alebo mág) ma tiež sklamali.
Neviem, či pôjdem do druhého dielu, moc sa mi nepáči štylizácia - neviem, či mám hru brať vážne alebo s humorom - v Diablu bolo všetko správne temné a atmosférické, tu to tak nefungovalo - všetko bolo príliž farebné (presne ako sa ľudia na začiatku sťažovali na Diablo 3).
Na odreagovanie môžem odporučiť :)
Pro: H&S zo starej školy - odreagovanie pri zabíjaní stoviek nepriateľov, PET!
Proti: Žiadne novinky ani prekvapenia, štylizácia alá WoW, nevyvážená obtiažnosť, skilly postáv