Komentáře

Stellar Blade, ktoré malo pôvodne niesť názov Project EVE, vyšlo pôvodne exkluzívne na platformu PlayStation 5, čo bolo spôsobené tým, že distribučné práva na hru malo v tom čase Sony a tak na vydanie PC verzie som musel viac ako rok počkať. Výsledok však naplnil moje očakávania a skutočne ponúkol to, čo som čakal: zábavnú akčnú hru v post-apokalyptickom prostredí. V prvom rade chcem vyzdvihnúť vizuálnu stránku, pretože lokácie sú totiž skutočne pôsobivé: už len samotné počiatočné futuristické mesto Eidos 7, v ktorom na každom kroku narážame na masívne sochy rôznych osobností, vytvára dojem zašlej ľudskej slávy. Hoci titul nie je postavený na najnovšom Unreal Engine 5, ale na staršej verzii Unreal Engine 4.26, po vizuálnej stránke ho to vôbec neochudobňuje, práve naopak. Okrem toho treba vyzdvihnúť, že po technickej stránke je Stellar Blade na skutočne výbornej úrovni: nielenže mi hra ani raz nespadla, ale ani na vysokých detailoch som sa nestretol s žiadnym posekávaním, ani inými technickými problémami. Samozrejme, je otázne, do akej miery to možno pripísať na vrub staršiemu enginu, no určite ide o kľúčový faktor, ktorý prispel k výkonnosti Stellar Bladeu aj na starších zariadeniach.

Čo sa týka príbehovej stránky, tak treba poznamenať, že hoci nejde o vrchol toho, čo nám žáner ponúka, predsa len sa tvorcovia nemajú za čo hanbiť. Planéta Zem je totálne zdevastovaná po tom, čo na ľudstvo zaútočili bytosti známe ako Naytibovia a donútili ho stiahnuť sa z planéty na vesmírnu kolóniu. To však neznamená, že všetci preživší ľudia opustili planétu: naopak, na Zemi naďalej prežívajú roztrúsené zvyšky ľudského rodu a snažia sa prežiť v nehostinnom prostredí, v ktorom už dávno nie sú na vrchole potravinového reťazca. Naytibovia totiž nie sú jeden homogénny druh bytostí, ale ide o pomerne široké pomenovanie pre spektrum morfologicky výrazne odlišných bytostí, z ktorých niektoré pripomínajú pozemských pavúkov (Creeperi), ďalší zasa niečo medzi švábom a krabom (Barnaclovia), či škorpiónov (Thornheadi). Budeme teda čeliť pomerne širokej palete nepriateľských bytostí, ktoré sú však hierarchicky odstupňované. Na spodku hierarchie máme sluhov Naytiba, kam sa radia bezpochyby najslabšie typy nepriateľov. O niečo vyššie nad nimi sa nachádzajú bojovníci Naytiba, ktorých zasa prevyšujú elitní Naytibovia, ktorí sú niečo ako minibossovia. No a nakoniec máme Alfa Naytibov, ktorí sú nepochybne tí najnebezpečnejší protivníci, akým budeme v priebehu našej púte čeliť.

Aby som sa však vrátil k príbehu, mal by som spomenúť, že sa ujmeme úlohy ľudsky vyzerajúceho ženského kyborga Eve, ktorý je spolu so svojim tímom vyslaný z kolónie, aby porazil Naytibov a znovu získal Zem pre ľudstvo. Výsadok na Zemi však končí katastrofou, keďže celý tým s výnimkou EVE je pomerne rýchlo zmasakrovaný, pričom ona je nútená s pomocou ľudského preživšieho menom Adam (a napokon aj s pomocou preživšej Lily) spoznať prostredie, v ktorom sa nachádza a napokon poraziť Naytibov. Príbeh hry je známy tým, že obsahuje niekoľko zvratov, no tie sa dajú pomerne ľahko predvídať, ak venujete pozornosť dejovej línii a jej detailom. V každom prípade, premisa je už od začiatku hry jasne stanovená a vaše ciele nemôžu byť jasnejšie.

Čo sa týka hrateľnosti, tak podobne, ako tomu je u celkovej atmosféry, je tu cítiť silnú inšpiráciu známym počinom Nier: Automata, či už ide o herné mechaniky, alebo o celkovú atmosféru, silne podporenú netradičnou hudbou so spevom. Samozrejmosťou sú aj pomerne jednoduché RPG prvky, avšak váš úspech v postupe hrou závisí v prvom rade na naučení sa rozličných bojových komb než na vašich štatistikách, čo vlastne celý tento počin približuje žánru souls-like. V praxi to znamená, že oveľa dôležitejšie je zvládnuť naučenie sa rozličných úskokov, či parry útokov, než sa spoliehať na povyšovanie vašej postavy. Tá sa vylepšuje najmä zbieraním rozličných nano-súčastiek, keďže vaša postava je vlastne kyborg. Souls hry Stellar Blade pripomína aj takzvaným “kempovaním” na rozličných miestach, kde vás neohrozujú žiadni nepriatelia a kde si môžete doplniť zdravie za cenu oživenia bežných nepriateľov v okolí. Okrem toho si výhradne na týchto miestach nakúpiť nové zásoby, napríklad granáty alebo lekárničky, zvoliť hudbu a podobné záležitosti. Po čase vždy narazíte na nejakého menšieho bossa, ktorého musíte zdolať a ktorý sa (na rozdiel od bežných nepriateľov) už neoživí.

Autori sa snažili aj o zakomponovanie rozličných osvedčených prvkov, takže na rozdiel od souls hier tu narazíme aj na skákacie pasáže, alebo lokality, kde EVE nemôže používať svoj meč a hra sa preklopí do tak trochu hororovej atmosféry. Celkovo možno hrateľnosť za plynulú a svižnú, pričom Stellar Blade nie je natoľko dlhý, aby po čase začal nudiť. V prípade, že sa vám titul zdá príliš krátky alebo ľahký, nie je problém po dohratí základnej kampane spustiť “hard režim”, ktorý sa vám následne po dokončení hry odomkne. Treba však spomenúť, že počiatočné hranie vám ponúka iba dve náročnosti: príbehový režim a normálny režim. Ten príbehový je čosi ako ekvivalent ľahkej náročnosti a určený je prevažne pre rekreačných hráčov”, ktorí nechcú byť frustrovaní a hľadajú hladký a relaxačný priechod hrou. Ten normálny už predstavuje určitú výzvu, najmä pri súbojoch s bossmi, takže nálepka tejto hry ako soulslike nie je úplne neodôvodnená.

Stellar Blade je pokusom pomerne malého kórejského štúdia dostať sa do prvej ligy podobných ázijských titulov, určených aj pre západný trh. Verím, že s pomocou Sony sa mu to aj podarilo, hoci pri komplexnom pohľade neponúka vôbec nič nové. Avšak s tým, že namiešaný kokteil už osvedčených herných prvkov a mechaník bol vyvážený takmer ideálne, nemožno to autorom vôbec vyčítať. Ak teda chcete vyskúšať pomerne unikátne ladený počin tohto kórejského štúdia a nemáte s daným žánrom žiadne skúsenosti, neváhajte ho vyskúšať práve v tomto prípade, keďže väčšina podobných titulov býva neraz pre západné publikom oveľa menej prístupná.